“Účasť voličov v tohtoročných komunálnych voľbách nijako neprekvapila,“ tvrdí Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika pre verejnú správu a regionálnu politiku, v odpovediach na skupinu otázok týkajúcich sa účasti občanov vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy v rozhovore pre Bratislavský kuriér.
Je (ne)účasť občanov v ostatných komunálnych voľbách v Bratislave dôkazom znechutenia občanov z politiky ako takej? Alebo ide o ľahostajnosť, či neznalosť pomerov komunálnej politiky? Alebo občania aj takto dávajú najavo čo si o systéme samosprávy myslia? Je to aj reakcia na to čo sa deje vo veľkej politike? Je to aj o znechutení z káuz a neplnení predvolebných sľubov?
Účasť voličov v tohtoročných komunálnych voľbách nijako neprekvapila. Parlamentné, komunálne a prezidentské voľby patria u nás medzi tie, ktorých sa voliči zúčastňujú v priemere nadpolovičnou väčšinou. Kým v parlamentných voľbách, a rovnako tak v rámci priamej voľby prezidenta, sme boli svedkami badateľného poklesu záujmu o ne, porovnávajúc prvé a ostatne konané voľby, komunálne voľby kontinuálne vzbudzujú pomerne stabilný záujem voličov (63,75% v roku 1990 vs. 52,42% v roku 1994 vs. 53,95% v roku 1998 vs. 49,51% v roku 2002 vs. 47,65% v roku 2006 vs. 49,69% v roku 2010 vs. 48,34% v roku 2014).
Ak sa pozrieme na prepad záujmu o komunálne voľby v prvých slobodných voľbách v roku 1990 (63,75%) a v tohtoročných voľbách (48,34%), ide o pokles záujmu o približne 15 percentuálnych bodov za štvrťstoročie. Žiadne iné významné voľby na Slovensku(parlamentné a prezidentské) nezaznamenali taký malý pokles záujmu (parlamentné 1990: 95,39% vs. 2012: 59,11 | prezidentské 1999: I. kolo 73,89% a II. kolo 75,45% vs. 2014: I. kolo 43,40% a II. kolo 50,48%), ako je to v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.
Pokiaľ ide o účasť v Bratislave, ani v tomto prípade nemožno o volebnom správaní voličov v roku 2014 hovoriť ako o nejakej zmene či odchýlke od predošlých komunálnych volieb. Čísla hovoria jasne, volebná účasť Bratislavčanov na komunálnych voľbách dosahuje jednu tretinu z oprávnených voličov kontinuálne už od volieb v roku 2006: 33,79% v roku 2014 vs. 33,57% v roku 2010 vs. 32,75% v roku 2006 a 27,38% v roku 2002. Vnímať účasť na komunálnych voľbách v súvislosti s tzv. veľkou politikou ako vyjadrenie postoja občanov teda nemožno.
V komunálnych voľbách sme dlhodobo svedkami iného fenoménu – účasť v mestách je o desiatky percent nižšia, než účasť voličov na vidieku. Jeden z podstatných faktorov tohto rozdielu spočíva v tom, že kým kandidátov v obciach s pár tisíc obyvateľmi občania osobne poznajú a stretávajú sa s nimi v rámci komunitného života v obciach, kandidátov v mestách, v ktorých je prítomná vyššia anonymita, ľudia často nepoznajú. Nestačí, ak sa kandidáti v mestách snažia občanom predstaviť a dostať sa im do priazne prostredníctvom letákov a bilbordov pár týždňov pred voľbami.
Robert Lattacher, uverejnené dňa 26. novembra 2014 v dvojtýždenníku Bratislavský kuriér, ktorého vydanie nájdete tu.
