“Vláda by nemala zvaľovať zodpovednosť za slabú vôľu sekať vlastné výdavky a za vlastné zlyhania na samosprávy,” hovorí Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika pre verejnú správu a regionálnu politiku, v rozhovore pre Hospodárske noviny.
Ako v súčasnosti hospodária jednotlivé samosprávy?
Samosprávy ako celok hospodária nielen aktuálne ale i z dlhodobého pohľadu lepšie ako štát (centrálna vláda). Potvrdzujú to i štatistické dáta o vývoji zadlženia a tempe zadlžovania.
Kde majú samosprávy možnosti ušetriť?
Treba si uvedomiť, že väčšinu (dve tretiny) z našich 2900 miestnych samospráv tvoria malé obce (do 1000 obyvateľov), ktoré majú pomerne malé rozpočty, pričom v najmenších obciach až tretinu z nich ukrojí samotná administratíva, teda správa obce. V týchto obciach sa tie milióny, ktoré nezmyselne prehajdákajú každoročne ministerstvána zbytočné obstarávania, ušetriť nedajú.
Napríklad účet obce Ostrý Grúň v plnej nahote ukazuje i to, že v obci, ktorú obýva len niečo vyše 500 duší, stojí samotná existencia lokálnych administratívnych štruktúr – teda plat starostu, kontrolóra, účtovníka a prevádzka úradu – približne tretinu rozpočtu obce. Nie je to tak len v Ostrom Grúni, a tento luxus budeme z našich daní platiť dovtedy, kým na Slovensku neprebehne municipalizácia.
Priestor na šetrenie vo väčších samosprávach isto je, napr. vo verejnom obstarávaní či predajoch a prenájmoch majetku. Platí však, že takto ušetrené zdroje samosprávy potrebujú použiť na vlastný rozvoj, nie na plátanie dier v štátnom rozpočte, za ktoré samosprávy ani ich obyvatelia nemôžu.
Čo by mala urobiť vláda, aby pomohla k lepšiemu hospodáreniu samospráv?
Pokiaľ ide o systémové úspory v samospráve, k tým nemôže dôjsť bez toho, aby sa zrealizovala komunálna reforma, teda zlučovanie obcí a združovanie výkonu ich samosprávnych funkcií, k čomu však vláda nemá odvahu pristúpiť. Kým sa proces municipalizácie nespustí, bude platiť, že občania v menších obciach v tejto krajine nedostávajú za svoje dane adekvátne služby tak, ako občania vo väčších obciach či mestách.
Vláda by nemala zvaľovať zodpovednosť za slabú vôľu sekať vlastné výdavky a za vlastné zlyhania na samosprávy. Mnohí analytici už minulý rok upozorňovali vládu, že plán Ficovej vlády v rámci konsolidácie verejných financií je málo ambiciózny a zďaleka nevyužíva možnosti, ktoré tu sú. Návrhy realizovateľných výdavkových úspor a škrtov, ktoré predstavil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v júni minulého roku, sú na úrovni 2,6 až 4 mld. eur.
Navrhujete nejaké konkrétne opatrenia?
Vláda by mala na základe aktuálne prebiehajúceho auditu verejnej správy rozhodnúť o redukcii kompetencií, úradov, stoviek rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré stoja daňovníkov ročne viac ako miliardu eur.
Program ESO, ktorý vláda realizuje, zatiaľ žiadne úrady nezrušil, dochádza len k ich zlučovaniu. Sme svedkami prepisovania tabúľ a hlavičiek v papieroch. Nedochádza k integrácii tých agend, ktoré bežní ľudia na úradoch riešia najčastejšie – ESO sa netýka siete úradov práce (dávky), finančnej správy (dane) či sociálnej poisťovne (odvody). Ak by však išlo o skutočnú reformu, úspory by sa hľadali nielen v žiaducej redukcii spotreby, ale i obmedzovaním rozsahu agendy, ktorú štát vykonáva.
Andrea Mačošková, rozhovor bol uverejnený dňa 26. augusta 2013 v denníku Hospodárske noviny a nájdete ho tu.
