“V najmenších obciach až tretinu z rozpočtov ukrojí samotná administratíva, teda správa obce,“tvrdí Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika pre verejnú správu a regionálnu politiku, v rozhovore pre Hospodárske noviny.
Podľa analýzy spoločnosti CRIF mestá vlani v porovnaní s rokom 2012 výrazne zoškrtali kapitálové výdavky. Je správne šetriť práve na investíciách?
Treba si uvedomiť, že až dve tretiny z našich 2900 miestnych samospráv tvoria malé obce s menej než tisíc obyvateľmi, a keďže s počtom obyvateľov súvisia i pre obce kľúčové príjmy z podielových daní, väčšina obcí hospodári s pomerne malými rozpočtami. V najmenších obciach navyše až tretinu z nich ukrojí samotná administratíva, teda správa obce. Je preto pochopiteľné, že ak sú obce nútené niekde šetriť, deje sa tak na úkor kapitálových výdavkov, teda investícií.
To však nemusí byť pre obce najlepšia cesta.
Také čosi je z dlhodobého hľadiska neúnosné, ak nemá kvalita poskytovaných verejných služieb klesnúť ešte hlbšie. Samosprávy majú stále isté rezervy, a to jednak pri verejnom obstarávaní, v ktorom je všadeprítomný klientelizmus a korupcia, taktiež pri predaji a prenájme majetku. Platí však, že pokiaľ ide o systémové úspory v samospráve, k tým nemôže dôjsť bez toho, aby sa zrealizovala komunálna reforma, teda zlučovanie obcí a združovanie výkonu ich samosprávnych funkcií, k čomu však vláda nemá odvahu pristúpiť.
Dokedy je udržateľné, aby obce a mestá šetrili na nákupoch?
V tomto roku sa dá v tomto smere očakávať obrat, ktorý bude spôsobený dvomi volebnými udalosťami, a to jednak prezidentskými voľbami – ak uspeje Robert Fico, vláda prestane tlačiť samosprávy k stene tak, ako doteraz, a jednak komunálnymi voľbami – úradujúci starostovia a primátori, z ktorých sa väčšina bude uchádzať o znovuzvolenie, sa budú chcieť v predvolebnom čase častejšie ukazovať pred voličmi pri prezentovaní nových investícií v nimi spravovaných obciach a mestách.
Aké páky má vláda na to, aby korigovala hospodárenie samospráv?
Vláda by v prvom rade nemala zvaľovať zodpovednosť za svoju slabú vôľu sekať vlastné výdavky a za vlastné zlyhania na samosprávy. Nezabúdajme, že samospráva na rozdiel od vlády hospodári s prebytkom a medziročný rast výdavkov v samospráve je nižší než v prípade výdavkov vlády. Celkové príjmy samospráv sa od roku 2008 držia na tej istej úrovni, pričom medziročný nárast je na úrovni inflácie.
Michaela Kušnírová, rozhovor bol uverejnený dňa 23. januára 2014 v denníku Hospodárske noviny a nájdete ho tu.
