Na začiatku deväťdesiatych rokov dva trhovo orientované think-tanky začali snahy o meranie ekonomickej slobody. The Heritage Foundation, dnes najväčší trhovo orientovaný think-tank na svete, vtedy chcel, aby jeho index slúžil ako príručka pre program zahraničnej pomoci USA. Kanadský The Fraser Institute, ktorý mal ohromnú reputáciu spätú so špecializáciou na merania, vtedy viedol akademickú diskusiu o možnostiach vytvorenia indexu ekonomickej slobody. Americká nadácia The Liberty Fund bola hlavným patrónom týchto diskusií. Tretia skupina, Freedom House, zase merala „slobodu“. Jej index však zanedbával ekonomickú slobodu a preto sa tiež rozhodli, že vytvoria index ekonomickej slobody.
Tieto tri indexy boli vydané takmer v tom istom čase. Napriek ich metodologickým rozdielom všetky ukázali silné podobnosti. Po prvý raz v histórii ekonómie sme mali tri pokusy merania ekonomickej slobody na svete.
Tieto merania sa zjavili v čase, kedy sa lídri mnohých krajín začali podujímať na prijímanie trhovo orientovaných reforiem. Po kolapse Sovietskeho zväzu začali krajiny bývalého sovietskeho bloku otvárať svoje ekonomiky, liberalizovať väčšinu cien a privatizovať štátom vlastnené spoločnosti. V Latinskej Amerike sa politické postupy začali odkláňať od protekcionistických modelov importu a taktiež začali nasledovať cestu trhovo orientovaných reforiem.
Uznávaných ekonómov, medzi inými i zosnulého laureáta Nobelovej ceny Miltona Friedmana, sa pýtali aké sú najlepšie reformné kroky pre krajiny, ktoré skoncovali s komunizmom a totalitným režimom. Milton Friedman im odpovedal, že „potrebné sú tri veci: privatizácia, privatizácia a privatizácia“. V mnohých krajinách nebola privatizácia transparentná a veľmi skoro následne začali kritici ekonomického liberalizmu obviňovať ekonomickú slobodu z nárastu korupcie. Neskôr, keď sa Friedmana pýtali tú istú otázku, zmenil odpoveď a volal po „vláde zákona, vláde zákona a vláde zákona“.
Takmer v tom istom čase, ako bol vydaný prvý index ekonomickej slobody, vydala Transparency International svoj prvý súhrnný index vnímania korupcie. Toto vydanie zároveň umožnilo testovanie predpokladu, že ekonomická liberalizácia je vinníkom korupcie. Spojil som sa s mladým čílskym sociológom Eugéniom Guzmánom, ktorý vyštudoval London School of Economics a zároveň bol spolupracovníkom Atlas Economic Research Foundation, a spolu sme vypracovali úplne prvú štúdiu o korupcii a ekonomickej slobode.
Empirická štúdia ukázala, že napriek tomu, čo tvrdia kritici trhu, v skutočnosti viac ekonomickej slobody vedie k menšej korupcii. Výsledky boli presvedčivé, no ako obyčajne, ukázalo sa niekoľko výnimiek. Moja rodná Argentína bola jednou z nich. Tamojšia vláda sa zamerala na privatizáciu, zníženie ciel, liberalizáciu výmenných kurzov a iné ekonomické reformy. Zanedbala však snahy o zlepšenie nezávislosti a efektívnosti justície, ako aj iných oblastí potrebných pre vytvorenie právneho rámca nevyhnutného pre spravodlivý systém voľného trhu.
Niektoré privatizácie boli jednoduchými transfermi štátom vlastnených spoločností priateľom vlády. Napriek zníženiu dane z importu na 10% bolo skupine privilegovaných s kontaktmi na vládu povolené doviezť všetky svoje prepravné kontajnery bez zaplatenia dane a tak sa nielen vyhnúť importnému clu, ale i iným daniam. Kým bude existovať vláda a bude potrebovať míňať peniaze, i v krajinách idúcich smerom k slobodnému trhu je šanca, že budú existovať skorumpované vládne zmluvy na dodávky tovaru. Žiadosti o ponuku boli písané takým spôsobom, že zväčša iba jedna spoločnosť – tá so správnymi vládnymi stykmi – mohla vyhrať danú súťaž. Vo väčšine krajín, zvyčajne z dôvodu národnej bezpečnosti, existujú oblasti obstarávania, ktoré povoľujú vláde diskrétnosť v procese výberu. Vo väčšine skorumpovaných krajín sa to, čo by malo byť výnimkou, stalo pravidlom.
Počas prvých dní trhovo orientovaných reforiem sa rozšírená drobná korupcia, ktorá existovala naprieč ekonomikou s cenovými kontrolami, rozdielnymi výmennými kurzami, kontrolami úrokovej miery a svojvoľnými dotáciami nahradila oveľa cieľavedomejšími prejavmi korupcie. To vo veľkej miere zvýšilo vnímanie korupcie a zameralo sa na menej „demokratickú“ formu úplatkárstva. Iba tí, ktorí boli pri moci, boli vnímaní, že majú z toho prospech. Prezidenti troch najväčších krajín Latinskej Ameriky (Mexiko, Brazília a Argentína) všetci opustili svoje pozície za pochybných okolností.
Index vnímania korupcie zostavený Transparency International dáva Slovensku známku 4, o niečo lepšiu ako Brazílii, Mexiku a Argentíne. Stredná Európa nie je Latinská Amerika a každá krajina je špecifická sama o sebe. Beztrestnosť pre korupciu vykonávanú priateľmi vlády je prevládajúca skôr v Latinskej Amerike, voliči krajín strednej Európy zvyčajne konajú principiálnejšie. Najhorším prípadom bola Argentína, kde namiesto boja s korupciou vláda bojovala proti ekonomickej slobode. Venezuela sa taktiež vydala na túto cestu. Výsledkom bolo zvýšenie korupcie. Slovensko by sa nemalo vydať na tú istú cestu.
Autor je prezident Atlas Economic Research Foundation.
Na pozvanie KI prednáša dňa 17. septembra 2012 v Bratislave (viac o prednáške tu) a dňa 18. septembra 2012 v Ivanke pri Dunaji v rámci cyklu CEQLS (viac o prednáške tu).
Preložil Ľuboš Mikuška, spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 07-08/2012.
