Ústava Slovenskej republiky zakotvuje slobodu prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Slovenská legislatíva však obsahuje viacero zákonov, ktoré do práva slobodne šíriť informácie negatívne zasahujú. V niektorých prípadoch evidentne nad rámec vymedzený ústavou. Príkladom je zákon o komunálnych voľbách. Aj novembrové voľby mestských a obecných samospráv sa uskutočnia podľa zákona, ktorého ústavnosť je vo vzťahu k slobode prejavu prinajmenšom sporná. Hoci všetko mohlo byť inak.
Sloboda prejavu je najdôležitejšie z politických práv. Načo by existovalo právo zhromažďovať sa alebo právo združovať sa v politických stranách či iných združeniach, keby absentovala sloboda prejavu? Aký by potom mali zmysel? Ani sloboda prejavu však nie je neobmedzená. Ústava v čl. 26 ods. 4 uvádza, že „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Akýkoľvek zásah do slobody prejavu a slobodného šírenia informácií by teda mal byť opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu alebo zabezpečenie niektorého z ústavou vymedzených účelov. Je evidentné, že obmedzenia volebnej kampane obsiahnuté v zákone č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí takýmito nevyhnutnými opatreniami nie sú.
Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí v § 30 ods. 1 vymedzuje volebnú kampaň ako „činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameranú na podporu alebo slúžiacu na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií“. Podľa § 30 ods. 2 „Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané“.
Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie je síce uskutočnené zákonom, ako to vyžaduje ústava, v žiadnom prípade však nemožno tvrdiť, že takéto obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie v čase mimo volebnej kampane by bolo opatrením nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ktorá z týchto hodnôt a akým spôsobom je ohrozovaná tým, že nejaký kandidát presviedča ľudí, aby ho volili v čase dlhšom ako 17 dní alebo kratšom ako 48 hodín pred voľbami? Žiadna. A o nevyhnutnosti už nemôže byť ani reči. Neexistuje preto žiadny legitímny a ústavne konformný dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií na obdobie 17 dní až 48 hodín pred začiatkom volieb.
Ustanovenie o začiatku a konci volebnej kampane je v realite obchádzané a kandidáti šíria informácie o sebe aj pred oficiálnym začiatkom kampane. Stačí sa v týchto dňoch prejsť ulicami našich miest. Porušenie tohto zákazu síce nebýva priamo sankcionované a zákon ani neumožňuje sankcionovať porušovanie ustanovení o volebnej kampani s výnimkou sankcionovania elektronických médií. Je však absurdné, aby bolo zákonom stavané do polohy porušovania zákona také konanie, ktoré je iba uplatňovaním si jedného zo základných politických práv garantovaných ústavou.
Prežitkom je aj volebné moratórium. Zákon o komunálnych voľbách v § 30 ods. 11 uvádza, že „v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.“ Toto obmedzenie sa týka iba niektorých foriem kampane (cez masmédiá) a miest jej vedenia (v blízkosti volebných miestností). Nevylučuje síce všetky formy volebnej kampane v čase volebného moratória, je však nadbytočné, pretože § 30 ods. 2 zakazuje vedenie akejkoľvek kampane v čase mimo zákonom vymedzeného času volebnej kampane, teda aj v čase volebného moratória. Podobne ako v prípade obdobia pred začiatkom volebnej kampane, neexistuje žiadny relevantný a legitímny dôvod pre zákaz volebnej kampane 48 hodín pred voľbami.
Napokon, v zákone o parlamentných voľbách bolo 48-hodinové moratórium zrušené, hoci aj v ňom pôvodne existovalo. Z toho je evidentná protiústavnosť úpravy zákona o komunálnych voľbách. O tej síce môže záväzne rozhodnúť iba ústavný súd, ale situácia je viac ako jasná. Ak by 48-hodinové moratórium bolo opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu niektorého z ústavou definovaných cieľov, muselo by existovať aj v zákone o parlamentných voľbách. Ak v zákone o parlamentných voľbách neexistuje, evidentne nejde o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, a teda jeho zakotvenie v zákone o komunálnych voľbách nezodpovedá ústave. Logika nepustí.
Zákon o voľbách do NR SR navyše ani neupravuje volebnú kampaň ako takú, ale iba vysielanie politickej reklamy v elektronických médiách a umiestňovanie volebných plagátov na miestach vyhradených obcou. V týchto prípadoch totiž môže existovať legitímny záujem na tom, aby podmienky vedenia volebnej kampane boli zákonom upravené. Elektronické médiá sú buď verejnoprávnymi médiami alebo vysielajú na základe udelenej licencie, ktorých počet je limitovaný. V druhom prípade ide o poskytovanie priestoru na prezentáciu kandidujúcich strán zo strany verejnej správy. Ostatné formy volebnej kampane nie sú zákonom o voľbách do NR SR regulované, nedochádza teda k žiadnemu protiústavnému obmedzovaniu slobody prejavu a práva na šírenie informácií. A podobná úprava existuje aj v zákone o voľbách do Európskeho parlamentu.
Protiústavným je s najväčšou pravdepodobnosťou aj zákaz zverejňovania výsledkov predvolebných prieskumov verejnej mienky v období kratšom ako 7 dní pred voľbami v zákone o komunálnych voľbách. Ani v tomto prípade nemožno nájsť uspokojivú odpoveď na otázku, aký ústavou stanovený cieľ by toto opatrenie malo sledovať, o jeho nevyhnutnosti ani nehovoriac.
Skupina poslancov NR SR za Občiansku konzervatívnu stranu (OKS) pripravila a na septembrovú schôdzu parlamentu predložila návrh novely zákona o komunálnych voľbách, ktoré vyššie spomenuté zásahy do slobodného šírenia informácií odstraňoval. Účelom tohto návrhu bolo upraviť súčasné znenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí tak, aby obmedzenia volebnej kampane nezasahovali do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec dôvodov vymedzených v ústave. Navrhované zmeny približovali úpravu podmienok volebnej kampane pred komunálnymi voľbami k úprave v zákone o parlamentných voľbách. Parlament sa však odmietol návrhom poslancov OKS čo i len zaoberať a na návrh opozície a s podporou časti vládnej koalície vyradil novelu z programu septembrovej schôdze.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje zámer pripraviť volebný kódex „s cieľom priniesť prehľadnosť, zjednotenie terminológie a jednotnú úpravu niektorých ustanovení súčasných volebných zákonov“. Pokojne sa stavím, že súčasťou tejto jednotnej úpravy nebude žiadne volebné moratórium, ani ďalšie zásahy do slobodného šírenia informácií, ktoré sú dnes obsiahnuté v zákone o komunálnych voľbách. Náš návrh zákona nemal ambíciu upraviť problematiku komunálnych volieb komplexne. To by tak krátko pred voľbami ani nebolo správne. Snažili sme sa iba odstrániť reštrikčné zásahy do slobody prejavu a slobodného šírenia informácií idúce pravdepodobne nad rámec ústavy. Parlamentná väčšina to však videla inak. Škoda. Čakajú nás tak ešte jedny voľby zasahujúce do slobody prejavu viac, ako to predpokladá ústava.
Autor je poslanec NR SR za OKS a predseda občianskeho združenia Priatelia slobodných informácií (PSI).
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 09/2010.
