Regionálne rozdiely v nezamestnanosti sa napriek prílevu miliárd eur z eurofondov nedarí riešiť a znižovať, hoci o tom rečnia všetky vlády od roku 2002.
Viete, čo majú spoločné programové vyhlásenia všetkých slovenských vlád od roku 2002? Deklarácie o potrebe znižovania regionálnych rozdielov. A viete, čo ešte majú vlády Dzurindu, Fica a Radičovej spoločné? Konanie v protiklade s tým, čo v programoch v oblasti regionálnej politiky hlásali a roky do médií vytrubovali.
Nezamestnanosť je jedným z hlavných dlhodobých problémov našich regiónov. Miera nezamestnanosti je jedným z ukazovateľov, podľa ktorých sa v Európskej únii sleduje, či dochádza k znižovaniu regionálnych rozdielov. To je totiž hlavný deklarovaný cieľ regionálnej politiky, ktorá sa v únii realizuje desaťročia prostredníctvom prelievania a čerpania eurofondov.
Kde sa stala chyba?
Ak sa pozrieme na vývoj miery evidovanej nezamestnanosti, zistíme, že kým v máji 2004 – teda v čase nášho vstupu do Európskej únie – dosahovala nezamestnanosť na Slovensku 14,47 percenta, aktuálne dáta za apríl 2012 hovoria o čísle 13,40 percenta.
Kým v máji 2004 až v dvadsiatich z celkového počtu 79 okresov dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti viac než dvadsať percent, v apríli 2012 je to v pätnástich.
Kým v máji 2004 v okrese Rimavská Sobota dosahovala nezamestnanosť 30,22 percenta, v apríli 2012 je to dokonca 34,38 percenta.
Kým v máji 2004 v prvej desiatke najviac postihnutých okresov boli okrem Rimavskej Soboty ešte Revúca, Veľký Krtíš, Trebišov, Rožňava, Kežmarok, Košice – okolie, Sobrance, Sabinov a Poltár, v apríli 2012 je tam stále osem z nich (všetky viac než dvadsať percent).
Na opačnom póle bolo v máji 2004 a je i v apríli 2012 najmä päť okresov, na ktoré sa delí hlavné mesto Bratislava (všetky menej než šesť percent).
Kým v máji 2004 rozdiel medzi okresom s najvyššou mierou (Rimavská Sobota) a najnižšou mierou nezamestnanosti (Bratislava IV) dosahoval 27,68 percentuálneho bodu (p. b.), v apríli 2012 je rozdiel medzi okresmi Rimavská Sobota a Bratislava I až 31,00 p. b.
Kým v máji 2004 bol okres Rimavská Sobota 15,75 p. b. nad celoštátnym priemerom, v apríli 2012 je to už 20,98 p. b. nad priemerom Slovenskej republiky.
Nielenže od nášho vstupu do únie nedošlo k zníženiu regionálnych rozdielov a napriek osem rokov trvajúcemu prílevu eurofondov došlo dokonca k ich zvýšeniu. Kdeže urobili „zodpovední“ chybu?
Napriek všetkým rečiam a napriek všetkým plánom a operačným programom vlády nenastavili systém prerozdeľovania eurofondov tak, aby tieto verejné zdroje putovali najmä do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. Z dvadsiatich okresov, ktoré v máji 2004 dosahovali nezamestnanosť vyššiu než dvadsať percent, sa len päť dostalo do prvej dvadsiatky tých okresov, ktoré boli v prepočte na obyvateľa najväčšmi podporené z eurofondov v prvom programovacom období 2004 – 2006.
A ako je to v aktuálnom programovacom období 2007 – 2013? Keďže zodpovedné ministerstvá už radšej nezverejňujú dáta na úrovni okresov, dá sa smerovanie eurofondov porovnať len na úrovni krajov.
Do Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda do krajov, ktoré dlhodobo obsadzujú nelichotivé prvé tri priečky v miere nezamestnanosti, vlády nenasmerovali ani polovicu z dosiaľ zazmluvnených zdrojov (dáta k decembru 2011). Do týchto troch krajov šlo spolu len 1322,71 eura v prepočte na obyvateľa, čo je len nepatrne viac, než je celoslovenský priemer (1279,37 eura na obyvateľa).
Na porovnanie do Trenčianskeho kraja, ktorý dosahuje podpriemernú mieru nezamestnanosti, vlády nasmerovali 18,31 percenta z celkového balíka eurofondov (2126,50 eura na hlavu).
Ani lepšie prerozdeľovanie by nepomohlo
Vlády teda nenasmerovali eurofondy najmä do tých regiónov, o ktorých podpore mali a majú neustále plné ústa. Ďalšie naše prepočty však poukazujú i na to, že neexistuje súvislosť či závislosť medzi tým, koľko peňazí z eurofondov putovalo do okresov (krajov), a tým, či sa nezamestnanosť v danom okrese (kraji) zvýšila, alebo znížila.
Eurofondy však mali a majú pozitívny vplyv na tých, ktorí za ne politicky zodpovedajú, na tých, ktorí ich prerozdeľujú, a na tých, ktorí v zmanipulovaných tendroch v „súťaži“ o eurofondy vyhrávajú. Preukazujú to nielen príklady sociálnych podnikov a nástenkových tendrov.
Ani lepšie prerozdeľovanie by však nepomohlo – eurofondy sú omylom z princípu. Tak, ako je omylom aj Hollandom preferovaná politika postavená na kupovaní si rastu za cenu vyšších daní a verejných dlhov nakopených do takých výšin, že sa nebudú dať splatiť.
Politici si za naše peniaze kupujú voličov a čas. Každá hra má však svoj koniec. Hoci väčšina z nás to netuší, v tejto partii prehrávame. Čím neskôr padne posledný ťah, tým horšie budú dôsledky.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 31. mája 2012.
