Začiatok tohto roka odštartoval na Slovensku niečo výnimočné. Ako inak vysvetliť atmosféru osláv jeho prvých šestnásť dní, ak ju nespôsobilo natiahnutie silvestrovských zábav? Podľa médií je za tým vítanie konca „starej“ a príchodu novej meny. Radosťou sa snažia nakaziť ľudí politici, napríklad Mirek Topolánek slovami, že „Slovensko si týmto splnilo sen“. Ľudia nevýskajú od radosti nad eurosnom, ako „uvarené žaby“ sa však ani nedivia jeho priebehu…
Diví sa však Jonatán, obdarený skepsou k „moci rozumu“ a schopnosťou spozorovať aj to, čo nie je vidieť (najmä akékoľvek ohrozenie slobody). Navyše má skúsenosti s „uvarenými žabami“ z ostrova Corrumpo.
Jonatán nemôže uveriť, že len nedávno sa pod zámienkou zavedenia eura na Slovensku umožnilo centrálnym úradom priamo zasahovať do cien a súdom poslať do väzenia obchodníkov za zvýšenie cien. Čuduje sa, že ľudia neprotestujú proti týmto nelegitímnym zásahom do ich slobodných rozhodnutí.
Vítanie nahradenia slovenskej koruny eurom, presunu kompetencií v menovej politike z národného na nadnárodný „úrad pre oficiálnu tvorbu peňazí“ (t. j. z NBS na ECB) a vstupu do euroklubu Slovákmi je pre Jonatána tiež nepochopiteľné. „Neobávajú sa Slováci o svoju slobodu a peniaze, ak vedia, že eurozóna je experiment, ktorým sa prvýkrát vytvára menová únia rôznych štátov s jednou menou a jednou centrálnou bankou vydávajúcou nekryté papierové peniaze?,“ pýta sa sám seba Jonatán.
Jonatána udivuje tiež i všeobecne akceptovaný súhlas s presúvaním kompetencií v menovej oblasti a obmedzovanie konkurencie vraj pre účely spoločného trhu a európskej integrácie. Nebude takto vytvárané euro „trójskym koňom“ ďalšej centralizácie moci a vytvárania európskeho sociálneho štátu alebo zdrojom vysokých nákladov a finančných pnutí s rizikom rozpadu eurozóny?,“ uvažuje Jonatán.
Jonatána prekvapuje aj to, že reálne riziko vysokých nákladov na udržiavanie eurozóny alebo vážnych finančných otrasov v nej nie je varovným signálom pre zúčastnených. „Neobávate sa na Slovensku výrazne vyššej inflácie, ktorá sa k vám bude cez euro prelievať v dôsledku rastu úverov a množstva peňazí obiehajúcich v eurozóne, dnes v kontexte „riešení“ finančnej krízy a neskôr v súvislosti s financovaním dlhov dôchodkových systémov dominantných krajín v eurozóne?,“ pýta sa nás Jonatán.
Tento rok začal skutočne výnimočne: napĺňaním eurosna slovenských politikov, ktorý nám pravdepodobne bude prinášať väčšie obmedzenia slobody a vyššie náklady. Finančné pnutia v eurozóne môžu odhaliť jej nestabilné základy a neudržateľnosť. Možno tiež urýchlia diskusiu o takej menovej reforme v Európe, ktorá by bola postavená na konkurencii a slobodnom trhu peňazí. Presadzovanie týchto myšlienok v dlhodobom horizonte však predpokladá čo najviac Jonatánov a čo najmenej „uvarených žiab“.
Autor je ekonóm KI.
Za inšpiráciu o paralele „uvarených žiab“ vďačí Billovi Bakerovi a za Jonatána knihe Podivuhodné dobrodružstvá Jonatána Gullibla od Kena Schoolanda (knihu vo formáte PDF v češtine nájdete na stiahnutie tu).
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2009.
