Stretli ste sa už s iniciatívou Fair Trade? Svoje miesto si hľadá už i na Slovensku. Pod týmto onačením sa v špecializovaných obchodoch predávajú najmä potraviny – káva, čaj, čokoláda a kakao – ale i umelecké či remeselné výrobky. Ich spoločným menovateľom je, že pochádzajú z tzv. rozvojových krajín Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky. Ochranná známka Fair Trade symbolizuje formu „spravodlivého“ obchodu, ktorý spočíva v tom, že vybrané organizácie k nám dovážajú spomínané poľnohospodárske a iné produkty, ktoré vykupujú za „férové“ ceny priamo od producentov. Pod férovými cenami si treba predstaviť garantované ceny nezávislé na výkyvoch trhu, dohodnuté na úrovni vyššej, než reálne určuje trh. Následne spočíva na spotrebiteľovi voľba slobodne sa rozhodnúť, či si takýto výrobok kúpi a zároveň tak prispeje i na myšlienku „spravodlivého“ obchodu. Potiaľ by sa táto iniciatíva mohla zdať férová.
Demagogická je však argumentácia, na ktorej sú idey Fair Tradepostavené. Úlohou je „obchádzať obchodné medzičlánky – bežných dovozcov a vývozcov, ktorí sú často súčasťou nadnárodných firiem a zneužívajú postavenie pestovateľov,“ preto iniciatíva zaručuje, že „platby za vykupované komodity idú priamo k pestovateľom a nie cez mnohé obchodné medzičlánky,“ čím sa dospeje k „zvyšovaniu ich príjmov a vymaneniu sa spod závislosti na nadnárodných spoločnostiach.“ Inak povedané – za chudobu v krajinách tretieho sveta môže démonický trh a globalizácia. Je to však naozaj tak? Neprospela by poľnohospodárom v tzv. rozvojových krajinách skôr liberalizácia svetového obchodu a odstránenie trhových deformácií? Poľnohospodárstvo je totiž v globálnom meradle stále silne „chránenou“ oblasťou medzinárodného obchodu. Štáty EÚ či USA sa pred prílevom lacnejších potravín z krajín „Juhu“ zabezpečujú sústavou dovozných ciel. Ak však africkí, ázijskí či latisko-americkí farmári predsa len prekonajú túto bariéru, čaká na nich ďalšia. V EÚ je ňou neslávne známa Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) a miliardy eur vyplácaných jej prostredníctvom formou dotácií pre tých „našich“ agropodnikateľov. Pri takejto cenovej „konkurencii“ je priam nemožné uchádzať sa o spotrebiteľa. V rámci apelu iniciatívy Fair Trade sa však akosi nenašlo miesto, aby boli „sociálne a environmentálne uvedomelí občania, ktorí si uvedomujú svoj podiel zodpovednosti na medzinárodnom obchode,“ upozornení i na zmienené negatíva politiky EÚ, ktorá rozvojové krajiny vlastne v ich zaostalosti nepriamo udržiava. Na druhej strane sa však dozviete, že káva s ochrannou známkou Free Trade sa pije i v Európskom parlamente…
Zhrnuté z pohľadu Stredoeurópana – ak sa rozhodnete kúpiť niektorý z produktov Fair Trade, zamyslite sa nad nasledovným: okrem platby, ktorej časť v dobrej viere kúpou zasielate ako podporu onému farmárovi, zároveň nemalú sumu z Vašej peňaženky ťahajú i agrodotácie, ktoré spolu s protekcionizmom EÚ vo forme dovozných ciel nielenže predražujú potraviny, ale tiež bránia v prístupe na trh – a teda v rozvoji – i tomu farmárovi, ktorého „uvedomele“ svojou kúpou mienite podporiť. Nehovoriac o tom, že z Vašich daní sa zároveň realizuje i tzv. rozvojová pomoc EÚ, ktorá podkopáva „Vášmu“ farmárovi nohy narúšaním trhu v jeho rodnej krajine.
Prebiehajúce rokovania WTO stroskotávajú na neochote EÚ a USA znížiť subvencie poľnohospodárom. USA však predstavili 10. októbra 2005 ponuku, podľa ktorej sú v zámorí ochotní redukovať agrodotácie o 60 percent. Na ťahu je EÚ. Rozhodnutie by mohlo padnúť už na decembrovom summite WTO v Hongkongu. Dotácie do poľnohospodárstva sú nielen škodlivé, ale i vysoko nemorálne. Ich odstránenie by prispelo k zlepšeniu situácie farmárov tretieho sveta viac, než iniciatíva Fair Trade. Skutočne férový je obchod realizovaný prostredníctvom slobodného trhu. Je to jednoduché: fair trade = free trade.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 10/2005 a v týždenníku .týždeň 48/2005.
