Volebné obdobie sa prehuplo do druhej polovice a premiér Robert Fico zrejme usúdil, že je načase rozdať pár sociálnych lízatiek. Preferencie sa síce držia na mimoriadne vysokej úrovni, ale nič netreba nechávať na náhodu. Nie všetci dôchodcovia obšťastnení vianočným príspevkom sa dožijú nasledujúcich parlamentných volieb, takže treba získať aj priazeň mladých voličov. Niečím, čo bude vyzerať efektne a nebude to pritom stáť až tak veľa (aby ostalo aj na ďalšie atómové elektrárne). A tak ministerka Viera Tomanová, evidentne na pokyn premiéra, pripravila nový „sociálny balíček“ pre rodiny s deťmi. Balíček, ktorý pripomína slávne „dediny“ Grigorija Alexandroviča Potemkina.
Ešte pred pol rokom ministerka Viera Tomanová tvrdila, že príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa stačí pre prvé dieťa. Zdôvodňovala to slovami: „Treba mu zabezpečiť postieľku, vaničku, kočík i autosedačku a tú zasa vymeniť, keď z nej vyrastie…“ Po pol roku zrejme prišla na to, že vlastnú postieľku a vlastnú autosedačku potrebuje aj druhé a tretie dieťa. Možno pol roka pred voľbami príde aj na to, že vlastnú postieľku potrebuje aj štvrté, piate, šieste, … dieťa.
V každom prípade som zvedavý, o koľko percent stúpnu preferencie SMER-SD, ako aj popularita jej lídra, vďaka tomuto bohapustému populizmu. A tiež som zvedavý, koľko rodičov, ktorí priviedli na svet dve, tri či viac detí aj bez dvadsaťtisícového príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého či tretieho dieťaťa, si uvedomí, že Ficov „silný sociálny štát“ je iba pekne namaľovaná, ale neobývateľná potemkinovská dedina. Lebo výdavky na dieťa sa nekončia nákupom kočíka, postieľky a autosedačky 28 dní po pôrode. Výdavky na dieťa sa ťahajú 18 a niekedy aj viac rokov. Lenže to už stojí trochu viac, ak chce byť „sociálne cítiaci“ politik grandom.
Aj preto sociálne cítiaca vláda zvýši prídavky na deti (na ktoré majú nárok všetky deti, nielen tie druhorodené a treťorodené, narodené po dátume platnosti pripravovanej novely zákona) až dva a pol roka po nástupe k moci. Ale zato hneď o rovnú stovku! To je oveľa efektnejšie ako ich každý rok zvyšovať povedzme o 30 korún, v závislosti od rastu ekonomiky (HDP). Veď na to by si ľudia pred voľbami hádam ani nespomenuli. Alebo – čo je ešte horšie – začali by to považovať za samozrejmosť (tak ako každoročné zvyšovanie daňového bonusu, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda) a nie za výsledok krvopotného úsilia sociálne cítiaceho premiéra a jeho vlády.
Od ľudí vyznávajúcich slovenskú verziu kultu Cargo – teda tých, ktorí za najzákladnejšie ľudské právo považujú celoživotné poberanie sociálnych dávok – nejaké precitnutie z opojenia „silnou sociálnou politikou“ premiéra Fica neočakávam, práve naopak. Ale tí, ktorí vychovávajú svoje deti z peňazí, ktoré poctivo zarobia (a zdania) by mali mať schopnosť rozoznať skutočné dediny od tých potemkinovských. A nemusia ani patriť do kategórie tých, ktorým minulý rok klesol reálny príjem, pretože zaplatili „polmilionársku daň,“ keďže zarobili viac ako premiér Fico považuje za sociálne tolerovateľné.
Autor je analytik KI a otec štyroch detí, ktorým kúpil jeden kočík, päť postieľok či postelí, zatiaľ žiadnu autosedačku, a to aj bez dvadsaťtisícových príplatkov pri narodení ktoréhokoľvek dieťaťa.
Článok bol uverejnený v Konzervatívnych listoch 07-08/2008.
