Pomôže zadlženému Grécku, ďalším krajinám a celej eurozóne injekcia peňazí v objeme niekoľkých sto miliárd eur? O čom vypovedá finančný kolaps v Grécku a čo z toho vyplýva pre Slovensko? „Trafiť do čierneho“ v odpovediach na tieto a podobné otázky predpokladá odraziť sa od podstaty problému – príčin finančných otrasov.
Dnešné problémy Grécka a iných krajín sú prirodzeným dôsledkom dlhodobej rozpočtovej nezodpovednosti (nielen) gréckych vlád a ich míňania prostriedkov nad rámec nimi získaných príjmov a najmä experimentu s eurom a eurozónou, ktorý danú príčinu znásobil a vtlačil jej systémovú podobu.
Príčiny súčasných problémov
Zatínanie veľkých vládnych rozpočtových sekier a politika života na dlh nie sú v Grécku novinkou. Až sa však v eurozóne rozvinuli do extrémnej podoby: v roku 2009 na deficit verejných financií na približne 13,5 % HDP a verejný dlh vyše 120 % HDP. Podstatným dôvodom je grécke „pestovanie“ rozsiahleho a štedro plateného verejného sektora a finančne neudržateľného sociálneho štátu, osobitne dôchodkového systému. Príkladom je výška priemerných starobných dôchodkov vo verejnom systéme na úrovni 100 % priemernej mzdy v ekonomike. Finančným dôsledkom dlhodobého vládneho zadlžovania, spojeného s plytvaním verejných prostriedkov, politickou korupciou a neuskutočňovaním reforiem, je problém splácania vládneho dlhu. Intenzitu problémov Grécka však nemožno vysvetliť iba fiskálnou nezodpovednosťou gréckych vlád.
Hlavnou a systémovou príčinou finančného kolapsu Grécka v jeho hĺbke je euro, eurozóna a jej inštitúcie, vrátane Európskej centrálnej banky (ECB). Grécko sa ako tradične najväčší hriešnik vo verejných financiách stalo „iba“ prvým prejavom vnútorne zabudovaných problémov eurozóny, ktorá predstavuje experiment vytvorenia menovej únie rôznych štátov v značne rozdielnych oblastiach s jednou menou a jednou centrálnou bankou, monopolne vydávajúcou symbolické, komoditou nekryté peniaze. Reálnym rizikom je nasledovanie Grécka ďalšími zo „skupinky“ PIIGS – Portugalskom, Talianskom, Írskom a Španielskom.
Eurozóna systémovo motivuje k zadlžovaniu jej členov prostredníctvom viacerých kanálov rozpočtovej nedisciplinovanosti. V menovej únii so spoločnou menovou politikou a rôznymi národnými rozpočtovými politikami v prirodzene rozdielnych oblastiach je euro kanálom fiskálneho čierneho pasažierstva. Vlády vedia, že sa im oplatí cez deficit a dlh prenášať financovanie časti svojich programov aj na iných – na držiteľov eura mimo ich krajiny. Keďže môžu externalizovať nimi vzniknuté náklady, motivuje ich to byť nezodpovednejšími a stať sa radšej čiernymi pasažiermi zodpovednejších v eurozóne než byť obeťou čierneho pasažierstva iných.
Motiváciu k zadlžovaniu v eurozóne zvýrazňoval aj kanál úverového boomu kvôli ľahšie dostupnému väčšiemu množstvu lacných peňazí. Jednotné nízke úrokové sadzby v eurozóne odrážali skôr ekonomickú realitu pomalšie ekonomicky rastúceho Nemecka s nízku mierou rizika ako realitu v rýchlejšie rastúcich ekonomikách krajín PIIGS s vyššou mierou investičného rizika. Nízke úroky s vyššou infláciou v Grécku (či napríklad aj v Portugalsku a Španielsku) motivovali vlády zadlžovať sa a vydávať dlhopisy. Finančné inštitúcie nakupovali ich dlhopisy, keďže ich považovali v rámci eurozóny za nízko rizikové. Morálny hazard a ilúziu nižšieho rizika ich dlhopisov podporovala aj ECB tým, že ich akceptovala ako štandardnú záruku na bankové úvery. Veľa lacných peňazí v eurách tlačilo v rokoch 2000 až 2007 aj k nadmerným súkromným úverom a k vzniku úverových bublín, napríklad v Grécku, Španielsku a Írsku.
Potvrdzuje sa, že euro pôsobilo a pôsobí ako kanál posilňovania fáz ekonomického cyklu. Znásobilo v Európe úverový boom a dnes prehlbuje ekonomickú recesiu. Dnes napríklad Grécku silný výmenný kurz eura neumožňuje kurzové zmiernenie dôsledkov ekonomickej recesie, ktoré by mohlo nastať pravdepodobne výrazným oslabením národnej meny. Chýba aj smerodajný kurzový signál o problémoch gréckej ekonomiky, ktorý chýbal aj keď grécke vlády rozšafne míňali peniaze daňovníkov a rýchlo ich zadlžovali. Mohlo by ho nahradiť napríklad razantné zníženie miezd alebo výrazný presun mobilnej pracovnej sily. Pružnosť miezd, pracovnej sily a trhu práce však v Grécku nie sú splnené.
V hre tak ostali spolu s úspornými opatreniami gréckej vlády tri možnosti: riadený bankrot, vystúpenie z eurozóny a finančná pomoc iných.
Snahy o riešenie
Vrcholní predstavitelia eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) zatiaľ nechcú pripustiť bankrot Grécka alebo jeho vystúpenie z eurozóny. Riešenie tak vidia v pôžičke pre Grécko vo výške 110 mld. eur na splátky jeho dlhov počas troch rokov. To však predstavuje zbytočne a neúčinne vynaložené prostriedky, odloženie riešenia problému a negatívne dôsledky aj pre Grécko. Pôžička Grécku pravdepodobne nezabráni jeho neskoršiemu bankrotu. Požičiavať tak zadlženému znamená okrem rizika nesplatenia záväzkov aj jeho ďalšie finančné potápanie a motivovanie k pokračovaniu nezodpovedného života na dlh. Zodpovednosť tak v potrebnej miere nemusia niesť ani grécka vláda a ani finančné inštitúcie, ktoré nakúpili grécke štátne dlhopisy. Signál nezodpovednosti sa vyslal aj vo vzťahu k ostatným vládnym dlžníkom.
Bezprecedentný morálny hazard väčšieho rozsahu a s výraznejšími a dlhodobými negatívnymi dôsledkami vyšiel následne z dohody EÚ, ECB a MMF o zriadení tzv. záchranného fondu vo výške 750 mld. eur. Väčšiu časť z neho (440 mld. eur) budú predstavovať prostriedky členov eurozóny, ktoré sa od nich vyberú na poskytovanie úverov a záruk zadlženej krajine v podobných problémoch ako Grécko. Podľa finančných trhov sú na rade Portugalsko a Španielsko. Negatívnym nezamýšľaným dôsledkom „záchranného“ balíka tak je zníženie ich motivácie uskutočňovať úsporne opatrenia.
„Záchranným balíkom“ sa oficiálne priznalo, že dlh jednej krajiny v eurozóne je aj dlhom ostatných. Motivácia k zadlžovaniu sa zvýšila. Tú podporila aj ECB, keďže prvýkrát v histórii rozhodla o nakupovaní vládnych dlhopisov krajín eurozóny. Reálnym rizikom – okrem motivácie vlád k väčšiemu zadlžovaniu – je aj vytlačovanie úverov na súkromné investície a inflačný tlak (aj keď ECB zatiaľ avizuje natlačené eurá, do určitej miery, sťahovať späť z obehu).
Predstavitelia eurozóny a MMF zatiaľ neprijali ani jedno z reálnych riešení: riadený bankrot Grécka, účinné pravidlá zodpovedného hospodárenia s verejnými financiami (napríklad Nemeckom navrhovaná dohoda o dlhových brzdách), deregulovanie a liberalizovanie ekonomických podmienok v eurozóne a prestavba menovej únie na báze menovej konkurencie a zmluvnej slobody.
Lídri EÚ a MMF namiesto toho „riešia“ súčasné finančné problémy ich príčinami – dodávaním ďalších zdrojmi nekrytých peňazí a roztočením dlhovej špirály. Dôsledkom môže byť výrazné znižovanie kúpnej sily eura. Injekciou nových peňazí sa tak finančné problémy v eurozóne znásobujú a predlžujú. Vážnym rizikom by bolo aj dnes oživované centralizovanie rozpočtových politík na európsku nadnárodnú úroveň.
Poučenie
Finančný kolaps v Grécku a jeho hrozba v iných krajinách eurozóny je jedným z prejavov deformácií súkromných a verejných financií, sociálno-inžinierskeho experimentu eura a míňania reálnymi zdrojmi nekrytých peňazí, osobitne tých spravovaných vládami. Spoločným menovateľom je ilúzia udržateľného finančného života nad pomery. Ilúziou je tiež očakávať účinnosť opatrení, ktoré opakujú systémové príčiny finančných problémov.
Spravovanie financií na Slovensku rýchlo naberá grécke črty, aj keď ešte nemá ich extrémnu úroveň. Dnešné grécke problémy nech sú pre nás mementom: Slovensko už skočilo do pasce eurozóny a súčasná vláda zaťala veľké rozpočtové sekery a do budúcnosti preniesla výrazné otvorené zadlženie a skryté finančné záťaže. Vyhnúť sa dnešným gréckym problémom na Slovensku znamená odvrátiť sa od „gréckeho smerovania“ našich verejných financií k vyrovnanému hospodáreniu a znižovaniu života na dlh.
Autor je ekonóm KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2010.
