V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie a apríl – jún 2012, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Trnavá Hora si zaplatila ambulanciu v obci
V posledných „krízových“ rokoch čoraz častejšie zo strany samospráv počúvame, ako štát z našich daní nedostatočne pokrýva širokú škálu kompetencií, ktoré obce majú či už v prenesenej alebo originálnej kompetencii plniť pokiaľ možno k spokojnosti občanov, ktorí celú túto parádu platia. Ako je možné, že sa nájdu samosprávy, ktoré si v tejto situácii trúfnu spolufinancovať dokonca i služby, ktoré nepatria do ich kompetencie? Prečo by sa z daní tých miestnych občanov, ktorí za svojim lekárom odchádzajú mimo obce, malo prispievať na obcou dotovaného lekára pre ich spoluobčanov? Ide v podstate o skrytý zdravotnícky poplatok, ktorý títo občania chtiac-nechtiac platia, pričom službu nevyužívajú. Takáto solidarita je však pomýlená, všetci máme slobodu voľby lekára a je len na škodu, že v našom zdravotníctve neaplikujeme singapurský model osobných zdravotných účtov. Pacienti sú len smutno-smiešnymi figúrkami na šachovnici, kde kraľuje štát, zdravotné poisťovne a odboroví lekári. Starostlivosť o zdravie je vec osobná, ide o kompetenciu, ktorú (by) sme štátu a samospráve prenechávať nemali vôbec.
Turzovka produkuje menej odpadu vďaka osobitnému zberu šatstva a obuvi
Idea kontajnerov pre zber šatstva a obuvi pre charitatívne organizácie je chvályhodná. Chýba však informácia o ekonomických dopadoch opatrenia – koľko stojí resp. koľko sa ušetrilo na deklarovanom znížení objemu zmesového odpadu.
Žilinská župa opäť hromadne odvolávala
Deklarovať vo verejnej správe politickú neutralitu je blbosť z princípu. Ešte stále sa tu predsa konajú najmenej raz za štyri roky voľby na tej či onej úrovni verejnej správy. Je logické a pochopiteľné, že každé zoskupenie politických strán, ktoré po voľbách vytvára väčšinu či získa najvyšší post na danej úrovni (primátor, župan), má záujem počas volebného obdobia realizovať svoj program, a to sa ťažko dá riešiť v súlade s princípom politickej neutrality, na ktorý sa tu hráme v štátnej službe či v službe vo verejnom záujme. Je predsa jasné, že svoj program môžete skôr a lepšie presadiť s ľuďmi, s ktorými zdieľate totožné hodnoty a politické názory. nehovoriac o tom, že ak by sa mala napĺňať litera “služobných” zákonov, zrejme by sme sa dožili skôr či neskôr toho, že by nám vládla masa „politicky neutrálnych“ štátnych zamestnancov podobne, ako to poznáme z britskej seriálovej satiry Jistě, pane ministře či Jistě, pane premiére. Riešením by mohli byť manažérske kontrakty na časovo obmedzené obdobie (volebné obdobie), a to pokiaľ možno všade vo verejnej správe, a to vrátane vopred stanovených meradiel úspechu či neúspechu pôsobenia vo funkcii, s ktorými by malo byť späté i finančné ohodnotenie. Dnešnú štátnu službu a službu vo verejnom záujme treba otvoriť i ľuďom, ktorí majú skúsenosti z „reálneho sveta“ a vidia svet i inak než len od úradníckeho stola. Je potrebné zmeniť systém na flexibilnú a otvorenú službu, do ktorej si zvolení zástupcovia štátu a samospráv budú mať možnosť bez kľučkovania v zákonoch vybrať ľudí, ktorí budú spolu s nimi plniť ich program a niesť aj plnú zodpovednosť za výkon “služby” na svojich postoch. Ak pán župan Blanár hovorí, že súčasné zákony neumožňujú vymenovať šéfov do funkcií priamo na štvorročné obdobie, nehovorí, či zákon treba zmeniť a ako. A tiež nehovorí, prečo on sám neprišiel s legislatívnou iniciatívou umožňujúcou takú zmenu, čo by nemal byť pre neho problém, keďže je dlhé roky nielen županom, ale i poslancom NR SR.
Nitra sa snaží vychovávať psíčkarov humorom
Problém psích exkrementov na verejných priestranstvách je typickou ukážkou tzv. tragédie obecnej pastviny – verejné priestranstvá, ktoré patria všetkým, no nik nie je vlastníkom, nik necíti priamu zodpovednosť. Tento problém by čiastočne vyriešila zmena vlastníckych práv k verejným priestranstvám – ak by bol umožnený vznik súkromných parčíkov resp. parčíkov so vstupom len pre členov miestnej komunity, ktorá by park spoločne spravovala v súlade s vlastnými pravidlami. Tabuľky možno vzbudia pozornosť, no problém nevyriešia. Stálo by za to vyskúšať aj prísnejšie peňažné sankcie a verejné pranierovanie sankcionovaných na akejsi „tabuli hanby“ v centre mesta i online na webe mesta. Postupne sa stávame spoločnosťou, ktorá síce má obsedantnú potrebu každý detail riešiť právnymi predpismi, no vzhľadom na rýchlo rastúci objem a šírku neustále novelizovaných noriem prestáva platiť čo i len základ – zákon a poriadok sa v každodennej realite nectí, sme len papierovým právnym štátom, kde sú pravidlá a správanie sa podľa nich na smiech.
Košice budú búrať na Luníku IX ďalší panelák, náhradné bývanie však neposkytnú všetkým
Neexistujú rýchle a zaručené recepty na riešenie problémov s komunitami, ktoré nemajú záujem prijať platné pravidlá a správať sa podľa nich. To, že riešenia existujú, len treba skúšať, vidno na príklade Dunajskej Stredy, kde zaujme najmä motivačný faktor, overený vyše dvomi rokmi realizácie, umožňujúci presun do vyššej kvality života tým, ktorí pravidlá akceptujú, a nevyhnutný pád tých, ktorý ich nie sú ochotní prijať. Búranie panelákov na Luníku IX je len jedným z mnohých dôsledkov roky neriešených problémov, ktorých rozsah však neraz prekračuje hranice (možností) jednej samosprávy. Zaujímavá je však paralela s európskou realitou dnešných dní – dlžníci a neplatiči z Luníka IX by sa mohli pýtať, prečo im nebude poskytnuté náhradné ubytovanie aj napriek tomu, že si neplnia svoje záväzky. Veď aj v eurozóne máme krajiny a vlády, ktoré si roky neplnili svoje záväzky a kopili dlhy, ktoré nevedia splatiť, a aj napriek tomu im z eurovalov ochotne “požičiame”, aby si mohli naďalej užívať sociálny štát s jeho neudržateľnými vymoženosťami. Tak prečo používať iný meter na Rómov z Luníka IX?
Primátor Zlatých Moraviec pridelil svojej zamestnankyni byt určený dôchodcom
Neprimerané privilégiá našich zástupcov v samospráve či pracovníkov v samospráve vychádzajú z ich hlbokého nepochopenia vlastnej podstaty ich práce – oni nie sú v samospráve preto, aby mali osobný prospech a špeciálne zaobchádzanie – oni sú na svojich postoch preto, aby zastupovali občanov a slúžili občanom. My všetci – vrátane našich zástupcov v samospráve či pracovníkov v samospráve – platíme dane a máme za ne dostávať adekvátne verejné služby – a to podľa princípu rovnosti práv a povinností bez ohľadu na to, na ktorej strane systému verejnej správy stojíme. Malo by platiť pravidlo rovného prístupu, bez kľukatých výnimiek, ktoré pravidlá v konečnom dôsledku hrubo pošliapavajú.
Levice bojujú s majiteľmi zanedbávaných objektov zverejnením fotografií stavieb na internete
Verejný pranier je dobrá a lacná súčasť tlaku na zmenu. V levickom prípade však chýba otvorená priama identifikácia vlastníkov zanedbaných objektov pri zverejnených fotografiách a tiež absentuje informácia, aké kroky samospráva v rámci svojich zákonných možností v tom-ktorom prípade dosiaľ podnikla s cieľom zmeniť daný stav.
Primátor Rimavskej Soboty nakupoval techniku bez vedomia poslancov a v čase rozpočtového provizória
Nech by už bol úmysel primátora akokoľvek dobre mienený, je neospravedlniteľné, že prvý muž mesta, navyše s titulom doktor práv, koná tak, že ignoruje základné pravidlá, ktorými by sa mal pri výkone svojej funkcie riadiť. Problém v Rimavskej Sobote je však zjavne i na strane zastupiteľstva, ak mesto v máji ešte stále nemá schválený rozpočet na aktuálny rok a „funguje“ na základe provizória.
Starosta obce Dohňany sa stal rekordérom vo verejných funkciách
Ak je poslanec Národnej rady SR zároveň poslancom zastupiteľstva v samospráve župy či obce, mesta alebo mestskej časti, nepovažujem to za nezlučiteľné. Problematickejšie je podľa mňa skôr to, ak poslanec NR SR zároveň vykonáva i post primátora či starostu väčšej obce. Neviem si predstaviť, ako môže štatutár mesta či väčšej obce zodpovedne vykonávať tento post a zároveň mandát poslanca Národnej rady SR v Bratislave. Minulý rok tvorili schôdze pléna parlamentu 100 pracovných dní, plus k tomu treba prirátať dni, kedy medzi schôdzami zasadali jednotlivé výbory, pričom poslanec je členom minimálne jedného z výborov, nehovoriac o zahraničných pracovných cestách. Čiže približne tretinu roka boli poslanci NR SR fyzicky viazaní výkonom funkcie v Bratislave. Problém súbehu platov z kumulovaných funkcií, ktorý najviac kole oči verejnosti, by sa dal vyriešiť tým, že by sa zaviedla zásada automatického zníženia platu poslanca Národnej rady SR za neúčasť na zasadnutí výboru či pléna parlamentu, pričom vyššie zníženie by malo byť za neospravedlnenú neúčasť, nižšie zníženie za ospravedlnenú neúčasť. Pravidlo o tom, kedy je možné prijať ospravedlnenie neúčasti by malo byť jasné a striktné, pričom by nemalo byť dovolené ospravedlniť neúčasť z dôvodu výkonu inej volenej funkcie poslanca. Podobne by mal byť automaticky pomerne znížený plat starostovi podľa počtu dní, ktoré nebol v úrade, ale v Bratislave na rokovaní pléna či výborov Národnej rady SR. Ak by naši volení zástupcovia mali povinnosť svoju prítomnosť pri výkone funkcie potvrdzovať napr. elektronickou kartou, ľahko by bolo možné v informačnom systéme odkontrolovať, koľko dní sa venovali tej či onej funkcii, a aký súhrnný plat im za tento výkon kumulovaných funkcií prináleží. Pán starosta Dohnian, poslanec župy a zároveň poslanec NR SR tvrdí, že „za prospešné vo svojom prípade vidí aj skĺbenie poznatkov z miestnej a krajskej samosprávy s legislatívnou činnosťou“. Nuž, jeho činnosť v parlamente budeme môcť pozorne sledovať – nebude však veľkým prekvapením, ak na konci volebného obdobia zistíme, že legislatívna činnosť pána poslanca bola mizivá – (nielen) toto volebné obdobie bude totiž parlament prijímať najmä vládne návrhy zákonov, ktoré poslanci SMER-SD poslušne odhlasujú. Priestor pre deklamovanú legislatívnu činnosť tak bude de facto obmedzený.
