V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie apríl – jún 2014, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Bratislava ušetrila vďaka elektronickej aukcii milióny eur
Ide o ďalšie z radu potvrdení, že ak sa na začiatku dobre zadefinujú podmienky obstarávania (vrátane požadovanej kvality a záruk) a samospráva sa následne vydá cestou skutočnej súťaže, výsledkom môže byť výrazná úspora peňazí daňovníkov až v desiatkach percent. Kým sa neprestanú v tejto krajine tunelovať verejné rozpočty a nezačne byť uplatňované právo a spravodlivosť, rozdiel v kvalite služieb ponúkaných verejnou správou u nás a napr. v susednom Rakúsku ostane priepastný. Nezachránia nás ani eurofondy či vyššie dane, skôr naopak.
Komárno dalo do používania dvojjazyčné formuláre na platbu daní
Iniciatívu komárňanskej mestskej samosprávy na zavedenie dvojjazyčných formulárov na zaplatenie daňových poplatkov treba oceniť, jej príklad isto budú čoskoro nasledovať i ďalšie mestá a obce. Oceniť to treba nie preto, že sa tým plní jeden zo záväzkov Slovenskej republiky „poskytnúť obyvateľom bežne používané úradné texty a formuláre v regionálnych alebo menšinových jazykoch alebo v dvojjazyčnej verzii,“ ktorý vyplýva z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorej je tento štát signatárom. Treba to oceniť preto, že snaha a vôľa orgánov verejnej správy komunikovať s občanmi v jazyku, ktorý je im najbližší, je ľudským a priateľským gestom, a ľudské a priateľské konanie by pre orgány, ktoré žijú z daní občanov, malo byť pre ne minimálnym štandardom správania vo vzťahu k občanom a daňovníkom.
V Lomničke pracujú s Rómami systematicky, výsledky sa dostavili
Obec Lomnička predstavuje uzavretý mikrosvet, v ktorom síce tamojšie deti majú na jednom mieste možnosť navštevovať postupne materskú, základnú i strednú školu, nevieme však posúdiť, aká je ich reálna pripravenosť na život, ak by z tohto mikrosveta vyšli von. To, že „v Lomničke až 70 percent žiakov ukončí prinajmenšom základné vzdelanie v deviatom ročníku,“ môže vypovedať aj o istej dávke subjektivity posudzovania žiakov (viď výsledky Testovania 9), keďže sa len máloktorý z nich uchádza o ďalšie štúdium na iných stredných školách.
Iste platí, že bez vzdelania je človek ťažšie uplatniteľný na trhu práce. V mnohých slovenských regiónov však roky platí i to, že už ani doklad o vzdelaní nestačí na to, aby človek mal prácu. Ak sa toto nezmení, hrozí, že systematická dlhoročná práca v komunitách bude zmarená, lebo ak ani dosiahnuté vzdelanie nebude cestou k práci, motivácia vzdelávať sa oslabne. Kľúčom je znižovanie byrokratického, regulatórneho a daňovo-odvodového bremena štátu, ktorý bráni podnikateľom zamestnávať, ľuďom zamestnať sa či rozbehnúť vlastný malý biznis postaviť sa na vlastné nohy.
V Dúbravke sa šafárilo s bytmi
Zas a znova sa potvrdzuje, že verejná správa nie je dobrý vlastník a k majetku, ktorým disponuje, sa nespráva hospodárne. Ak už samospráva vlastní byty, mala by o ich prideľovaní do prenájmu či vlastníctva iných osôb rozhodovať podľa jasných a vopred stanovených pravidiel a kritérií, ktoré by nemali dovoľovať akékoľvek zasahovanie úradníkov či činovníkov samosprávy do výberu. Pravidlá by mali obsahovať aj zadefinovanie konfliktu záujmov a etický kódex, ktorý by mal jasne stanoviť obmedzenia pre rodinkárstvo.
Viacnásobne trestaný muž sa stal kontrolórom firmy patriacej banskobystrickej župe
Politické nominácie vždy odrážajú v sebe i úroveň, kultúru a schopnosti toho, kto za daným nominantom stojí. V prípade Mariana Kotlebu a Róberta Martináka sa suterén stretáva so suterénom. Tento prípad by mohol inšpirovať zákonodarcov, ktorí by sa mali zamyslieť, či nie sú zákonné a ústavne konformné cesty na to, aby sa znemožnila možnosť pracovať vo verejnej správe ľuďom, na ktorých sa síce dnes už opätovne hľadí ako na čistých ako ľalie, ale ich trestný register nesie škvrny z minulého konania daného človeka. O to viac to platí o ľuďoch, ktorí majú v pracovnej náplni kontrolu v subjektoch verejnej správy či v nimi zriaďovaných spoločnostiach.
Trnava začala zverejňovať zápisnice z výborov
Akékoľvek výstupy verejnej správy, ktoré sú vyhotovované, a nevzťahuje sa na ne režim utajenia, by mali byť automaticky zverejňované. V dnešnej elektronickej dobe by to mala byť samozrejmosť. O to viac to platí v samospráve, ktorá je k občanom najbližšie, a mala by sa k nim správať ústretovejšie, ako odťažitý štátny moloch. K základnej ústretovosti voči občanom patrí i zverejňovanie informácií nad rámec toho, čo ukladá zákon.
Bardejovské zastupiteľstvo rozdávalo aj bizarné odmeny
Odmeny nad rámec základných miezd by sa mali udeľovať v nadväznosti a v súlade s dosiahnutým hospodárskym výsledkom. Hoci je to tak bežné v súkromných firmách, vo „firmách“ vlastnených štátom či samosprávou zdravý sedliacky rozum často neplatí. A ani nemusí. Štátne a samosprávne firmy si z pravidiel trhu ťažkú hlavu nerobia – ak sú v mínuse, často je im poskytnutá ako „výpomoc“ dotácia z verejných zdrojov. A tak štátnym či samosprávnym „biznismenom“ zaplatia občania v úlohe daňovníkov neraz nielen tie odmeny, ale vlastne i celé živobytie.
