V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie október – december 2009, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Podnikateľský inkubátor mestu Rimavská Sobota nevyšiel, musí vrátiť milióny
Podnikateľský inkubátor nie je jediným príkladom stroskotaného projektu, do ktorého sa pustila rimavskosobotská samospráva. Ďalším príkladom plytvania desiatkami miliónov z verejných zdrojov samosprávy, štátu a EÚ je i nedokončená rekreačná zóna na Kurinci. Zdá sa, že tamojšia samospráva v súčinnosti so štátom „snaživo“ pracuje roky na tom, aby sa eurofondy čerpali bez ohľadu na to, či zrealizované investície majú hlavu a pätu, či sú efektívne, aspoň ako-tak návratné a či je po nich vôbec dopyt. Inkubátory, priemyselné parky, sociálne podniky a rôzne ďalšie „investície“ rozhadzované po mape krajiny politikmi na rôznych úrovniach končia ako ich pomníčky mrhania našimi peniazmi. Za stratové nezmyselné investície tohto typu tak v konečnom dôsledku zaplatíme my, daňovníci.
Obec Hodejov neprijíma na aktivačné práce a obecné služby neplatičov
Rozhodnutie samosprávy bolo správne. Podmienka, aby sa o prostriedky z verejných zdrojov smel uchádzať len ten, kto nemá voči verejnej správe podlžnosti na daniach, odvodoch či iných poplatkoch by sa mala aplikovať celoplošne a na všetkých úrovniach štátu a samosprávy.
Ostrovany postavili múr oddeľujúci obec od rómskej osady
Múr oddeľujúci ľudí v obci možno chápať ako prejav zúfalstva a zrejme nebude riešením problému. Hoci si nemyslím, že by samospráva mala vynakladať verejné prostriedky na stavbu takýchto múrov, vnímam to ako gesto a pokus ochrániť majetok svojich daňovníkov v prípade, kedy štát, ktorému platíme dane, nie je schopný zabezpečiť ani len svoje základné funkcie, a za naše peniaze nám nevie ponúknuť bezpečnosť, ochranu vlastníctva a vládu zákona. Dlhoročné zakrývanie si očí pred hromadiacimi sa problémami v rómskych osadách sa transformuje na čoraz otvorenejšie sympatie obyvateľstva pre jednoduché „konečné riešenia“, ktoré otvorene v našich obciach a mestách začínajú ponúkať pochodujúci neonacisti…
DPB zriadil post ombudsmana na vybavovanie sťažností
„Cestujúci mestskou hromadnou dopravou v Bratislave majú svojho ombudsmana,“ ohlasovali médiá v októbri 2009. Berúc do úvahy, že túto funkciu začala plniť mediátorka, ktorá je internou zamestnankyňou Dopravného podniku Bratislava, a. s. (DPB), skôr by sa dalo povedať, že nie občania, ale DPB bude mať svojho ombudsmana. Nevedno, či tento post má vôbec nejaké opodstatnenie, avšak z pohľadu sťažovateľov by zrejme bolo vhodnejšie, aby ich podnety neriešil človek zamestnávaný priamo subjektom, voči ktorému prezentujú svoje výhrady. Funkcia ombudsmana by mala byť pokiaľ možno čo najviac nezávislá, čo rozhodne nie je tento prípad. Možno by bolo vhodnejšie, ak by túto funkciu ako súčasť kontroly DPB a kontroly správania sa DPB voči zákazníkom prevzala na seba priamo bratislavská samospráva, ktorá je jeho jediným akcionárom. Problémom na Slovensku nie je ani tak nedostatok kontrolných orgánov, ale často bezzubosť kontrolných mechanizmov, nízke občianske vedomie a nevôľa občanov brániť svoje práva voči štátu a samospráve, ako i nechuť občanov domáhať sa svojich práv v zložitom labyrinte zákonov na nefunkčných pomalých súdoch.
Bratislava odpustila dlh mestskej časti Devín
Rozhodnutie Bratislavy odpustiť dlhy svojej mestskej časti Devín hodnotím negatívne. Devín sa dostal do nútenej správy kvôli chybám a dlhom, ktoré devínska samospráva v minulosti urobila. Rozhodnutie bratislavských mestských poslancov je popretím pravidla, že za chyby sa platí. Ak za chyby a dlhy v Devíne nakoniec čiastočne zaplatia občania celej Bratislavy, namieste je otázka, načo je Bratislave 17 mestských častí, 17 starostov a takmer 400 poslancov na tejto úrovni, keď v konečnom dôsledku zodpovednosť za ich konanie prevezme mesto na základe rozhodnutie jeho 80 poslancov? Potrebuje Bratislava takú košatú správu vecí verejných? V súkromnom sektore sa za zlé vlastné rozhodnutia tvrdo platí. Vo verejnom sektore to bohužiaľ platí málokedy a za nezodpovedné kroky samosprávnych „manažérov“ nakoniec platíme my všetci.
Mestskí poslanci schválili materiál pre integrovanú dopravu v Bratislavskom kraji
O integrovanej doprave v Bratislave sa mnoho rokov viac hovorí ako koná, a to napriek tomu, že prepravné spoločnosti (mestská hromadná doprava, regionálna autobusová doprava i železničná doprava), od spoločnej dohody ktorých projekt tohto typu závisí, sú výlučne vo vlastníctve štátu a samospráv. Integrovaná doprava je pre Bratislavu, teda mesto s nedostavanou tranzitnou cestnou infraštruktúrou, poddimenzovanou cestnou sieťou plánovanou v socializme na nižšiu životnú úroveň (menej áut) a výraznou dennou dochádzkou ľudí za prácou a do škôl zo suburbánnej zóny určite potrebná. Tento projekt však nebude úspešný dovtedy, kým sa ľuďom využívajúcim pohodlie svojich osobných áut neponúkne dostatočne spoľahlivý, komfortný, flexibilný a frekventovaný spôsob dopravy. Okrem prepojenia rôznych druhov dopravy by mal zabezpečovať i zabezpečené parkovacie plochy pre majiteľov áut pri nástupných staniciach v suburbánnej zóne hlavného mesta. Vzhľadom na nemalú dennú dochádzku ľudí z niektorých okresov Trnavského kraja (najmä Dunajská Streda, Galanta a Trnava) do hlavného mesta by sa mal projekt rozšíriť i za hranice Bratislavského kraja. Táto zbytočná „cezhraničná“ komplikácia je spôsobená zlým územným členením zdedeným z mečiarizmu. Vzhľadom na rastúci trend sťahovania sa ľudí do prihraničných obcí susediaceho Rakúska a Maďarska bude možno časom vhodné pouvažovať nad možnosťami rozšírenia BID i za hranice krajiny.
Dolný Kubín zamedzil zneužívaniu sociálnych dávok použitím elektronickej karty
Elektronizácia inštitútu osobitného príjemcu samosprávou v Dolnom Kubíne sa podľa medializovaných informácií javí ako dobrý krok pre viac než dve desiatky príjemcov pomoci. Možno by však bolo efektívnejšie, aby takéto riešenia, ak sa osvedčia, realizovali samosprávy nie jednotlivo, ale spoločne v rámci spádových mikroregiónov. Brzdou však i v tomto prípade je a bude fragmentovaná štruktúra samosprávy na Slovensku (takmer 3 000 samospráv) dovtedy, kým sa konečne nezrealizuje komunálna reforma.
Starosta Pereša si poistil zamestnávanie manželky na svojom úrade
Ustanovenie zákona zakazujúceho priamu vzájomnú podriadenosť/nadriadenosť blízkych osôb považujem za hlúpe a zbytočné. Prípad starostu Pereša je jedným príkladom z mnohých poukazujúcich na to, že ľudia vedia nakoniec s hlúposťami v zákonoch „vybabrať“. Namiesto toho, aby sme mali jednoznačný právny rámec, ktorý by stanovoval potrebné základné pravidlá, naša legislatíva je neuveriteľne košatá a vymáhateľnosť práva je na úbohej úrovni. Napriek tomu, ľudia vo funkciách vo verejnej správe by si mali ctiť i hlúpe a zbytočné ustanovenia zákonov a nemali by ich obchádzať. Starosta Pereša sa však rozhodol zlegalizovať zamestnávanie svojej manželky tým, že prijal na úrad človeka, ktorý ju bude formálne riadiť. Úplne zbytočne tak vzniklo ďalšie úradnícke miesto, ktoré budú musieť zaplatiť zo svojich peňazí daňovníci. To všetko sa udialo v košickej mestskej časti, ktorá nemá ani 1500 obyvateľov. Nad tým všetkým je otázka, načo je Košiciam a ich daňovníkom luxus vo forme 22 mestských častí, pričom 13 z nich nemá dokonca ani len 3000 obyvateľov.
Staré mesto sprístupnilo novú, modernú internetovú stránku
Inovovanú webstránku bratislavského Starého Mesta považujem za užívateľsky prehľadnejšiu a informačne plnšiu, než bola jej predchádzajúca verzia.
