V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie október – december 2012, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Bratislava schválila pravidlá pre rezidenčné parkovanie
Bratislava má v tejto krajine špecifické postavenie, ktoré vyplýva z ústavy – je hlavným mestom. Z tohto dôvodu ústava nadraďuje Bratislavu nad ostatné obce a mestá i tým, že jej umožňuje toto špecifické postavenie legislatívne pretaviť i prostredníctvom samostatného zákona o postavení Bratislavy ako hlavného mesta. Ak sa pozastavíme nad obsahom toho zákona, ako i nad obsahom štatútu hlavného mesta Bratislavy, zisťujeme nasledovné: Bratislava si je vedomá svojho osobitného postavenia, vníma sa ako sídlo prezidenta, parlamentu, vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré jej „pomáhajú plniť funkciu hlavného mesta“ a Bratislava recipročne „utvára podmienky na činnosť týchto orgánov“. Nič viac, len vzťah Bratislavy a štátnych orgánov, akoby ani neplatil článok 2 ústavy o tom, že „štátna moc pochádza od občanov“. Bratislava si musí byť neustále vedomá, že je hlavným mestom občanov tejto krajiny, nie len sídlom orgánov štátnej moci. Bratislava si musí byť neustále vedomá, že je hlavným mestom všetkých občanov tejto krajiny, ktorí nemusia mať k mestu žiadny iný vzťah stvrdený trvalým či prechodným pobytom. Snaha samosprávy uprednostniť a zvýhodniť občanov s trvalým pobytom v Bratislave oproti všetkým ostatným občanom krajiny, ktorých je hlavným mestom, je len zúfalým čiastkovým pokusom riešiť to, že Bratislava má dlhoročný problém s koncepčnými riešením dopravy, vrátane jej statickej zložky (parkovacích miest). Bratislava je príliš malá nielen na to, aby bola spravovaná dvojúrovňovou samosprávou (hlavné mesto + 17 mestských častí), je príliš malá i na to, aby v nej bolo možné postaviť a efektívne prevádzkovať metro. Bratislava roky nie je schopná sprevádzkovať akýkoľvek iný nosný systém hromadnej dopravy, zúfalo chýba slušná integrovaná hromadná doprava a zabezpečenie parkovacích plôch pre majiteľov áut pri nástupných staniciach v suburbánnej zóne hlavného mesta. O integrovanej doprave v Bratislave sa mnoho rokov viac hovorí ako koná, a to napriek tomu, že prepravné spoločnosti (mestská hromadná doprava, regionálna autobusová doprava i železničná doprava), od spoločnej dohody ktorých projekt tohto typu závisí, sú takmer výlučne vo vlastníctve štátu a samospráv. Integrovaná doprava je pre Bratislavu, teda mesto s nedostavanou tranzitnou cestnou infraštruktúrou, poddimenzovanou cestnou sieťou plánovanou v socializme na nižšiu životnú úroveň (menej áut) a výraznou dennou dochádzkou ľudí za prácou a do škôl zo suburbánnej zóny obcí a miest okolitých okresov určite potrebná. Integrovaný dopravný systém však nebude úspešný dovtedy, kým sa ľuďom využívajúcim pohodlie svojich osobných áut neponúkne dostatočne spoľahlivý, komfortný, flexibilný a frekventovaný spôsob dopravy. Kým sa tak nestane, hlavné mesto sa bude snažiť riešiť situáciu i tak, že z občanov, pre ktorých je Bratislava hlavným mestom, no nemajú v nej trvalý pobyt, urobí občanov nižšej kategórie. Byť hlavným mestom nie je len honor, byť hlavným mestom zaväzuje. Byť hlavným mestom znamená nielen isté výhody a benefity ale tiež isté nevýhody a náklady, ktoré musí každé hlavné mesto znášať. Otázka je, či chce byť Bratislava len hlavným sídlom úradov štátnej moci alebo aj hlavným mestom občanov tejto krajiny.
Spišské Podhradie reguluje sťahovanie neprispôsobivých ľudí do obce odkupovaním nehnuteľností
Podľa našej ústavy by malo platiť, že „každý má právo vlastniť majetok,“ a tiež ustanovenie o tom, že „sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.“ Opatreniami, ktoré aplikuje spišskopodhradská samospráva, tieto ústavné princípy základných ľudských práv a slobôd pre istú skupinu občanov nepriamo obmedzuje. Nie je dôvod, aby samospráva vstupovala do vzťahov medzi predávajúcimi a kupujúcimi na trhu. Nie je úlohou samosprávy vlastniť nehnuteľnosti a majetok, ktorý nie je nevyhnutný pre zabezpečovanie jej základných funkcií. A už vôbec by sa samospráva nemala zadlžovať a brať si úver kvôli tomu, aby prevzala úlohu realitnej kancelárie tak, ako to robí samospráva Spišského Podhradia. Čo je motiváciou samosprávy regulovať, koho si želá a koho si neželá ako vlastníkov nehnuteľností na svojom území? Je to nebodaj obava, že sa rómska minorita stane časom majoritou a ovládne i volené orgány v meste? Je to skúsenosť s miestnou rómskou komunitou a jej neprispôsobením sa platným pravidlám? Sú všetci Rómovia rovnakí? Máme postoj samosprávy chápať ako aplikáciu vágneho európskeho princípu predbežnej opatrnosti (Precautionary Principle)? Nejde tu skôr o rezignáciu na právny štát a vymáhateľnosť práva? Čo bude nasledovať, ustanovenie miestnych občianskych gárd namiesto neraz zlyhávajúcej polície? Zavedieme ľudové tribunály namiesto našej chorej a prehnitej súdnej moci?
Partizánske rieši spolunažívanie ostnatým drôtom
Getoizácia v našich obciach a mestách je nebezpečný sociálny fenomén, roky systémovo neriešený a odsúvaný. V getách platia osobitné pravidlá, nie vláda zákona, spravodlivosť a právny štát. V niektorých (nielen) našich samosprávach boli getá obohnané múrmi či plotmi, oddeľujúc ich obyvateľov od majoritnej spoločnosti. Nezakrývajme si však oči predtým, že i v našej majoritnej spoločnosti tiež čoraz viac platia a sú nami akceptované osobitné pravidlá, nie vláda zákona, spravodlivosť a právny štát. Pravidlá sa majú dodržiavať, zákon má platiť pre všetkých, prezidentom počnúc a obyčajným občanom končiac, vrátane obyvateľov zatláčaných spoločnosťou do get. Múry a ploty sa stali gestom tváriacim sa ako snaha ochrániť majetok daňovníkov v prípadoch, kedy štát, ktorému platíme dane, nie je schopný zabezpečiť ani len svoje základné funkcie, a za naše peniaze nám nevie ponúknuť bezpečnosť, ochranu vlastníctva a vládu zákona. Múry a ploty nie sú riešením. Obohnať geto a jeho obyvateľov plotom s ostnatým drôtom – ako to urobila samospráva v Partizánskom – a to v krajine, v ktorej je ostnatý drôt symbolom dvoch totalít, ktoré v minulosti občania Slovenska zažili a mnohí z nich neprežili, považujem za hanebné. Ak primátor mesta tvrdí, že týmto opatrení sleduje cieľ, aby sa zmenilo správanie dotknutých občanov, ide z jeho strany len o tupý populizmus. A to je príliš málo na niekoho, kto si ako svoj vývesný štít dáva slogan „realizujem riešenia“. Skutočné riešenia nie sú vždy populárne, sú zväčša komplexnejšie a neraz prinášajú ovocie v horizonte presahujúcom volebné obdobie, ich realizácia je preto pre mnohých politikov, i tých miestnych, nezaujímavá.
Vedenie mesta aj poslanci si v Poprade odsúhlasili nižšie platy aj odmeny
Základné platy a odmeny našich volených zástupcov v samospráve by sa nemali odvíjať od počtu obyvateľov, ale od objemu rozpočtovaných zdrojov, s ktorými daná samospráva hospodári. Ďalšia možnosť odmeňovania nad takto stanovený základ by mala by byť naviazaná na výsledky hospodárenia samosprávy a na dodržiavanie zákonov. Činovníci v samosprávach v deficite a činovníci v samosprávach ignorujúcich zákonnosť by nemali mať právo na akékoľvek odmeny. Konsolidáciu verejných financií nie je možné realizovať tak, že centrálna vláda a samospráva na jednej strane vyžaduje od občanov prostredníctvom rastúceho daňovo-odvodového bremena viac zdrojov, a na strane druhej nie je verejná správa ochotná realizovať úspory a škrty na výdavkovej strane. Doterajšia prax v mnohých našich samosprávach ukazuje, že platy a odmeny primátorov a starostov či poslancov sa slobodne navyšujú neraz až do obludných súm bez ohľadu na to, v akej kondícii je „finančné zdravie“ danej samosprávy. Rozhodnutie popradskej samosprávy možno preto hodnotiť pozitívne ako aplikáciu zodpovedného prístupu. Za povšimnutie stojí i zhoda redukcie ohodnotenia tak na strane primátora a viceprimátorov, ako i na strane poslancov. Otázka však je, načo potrebuje Poprad dvoch viceprimátorov.
Trnava podporuje adopcie psov z útulku oslobodením od dane
Snaha trnavskej samosprávy motivovať daňovou úľavou ľudí, aby si adoptovali psa z miestneho útulku, má len jednu chybu. Prečo mieni mesto odpustiť budúcim adoptívnym majiteľom psov z útulku daň len na obdobie 12 mesiacov? Daň za psa, obzvlášť v prípade psov chovaných na súkromných pozemkoch vlastníkov rodinných domov, považujem za absolútny nezmysel, ide o hlúpu a neodôvodnene vyrubovanú daň, ktorej výnos v prípade Trnavy predstavuje aktuálne len zanedbateľných 0,4% z celkových ročných daňových príjmov mesta. Ak sa majiteľ o psa stará (vrátane povinných pravidelných očkovaní), pričom pes je držaný v rámci dvora rodinného domu, je akákoľvek daň za psa prejavom nelogickej zvrátenej chúťky štátu či samosprávy zdaňovať všetko, čo sa hýbe. A čo tak zdaňovať aj mačky a fretky?
Košická radnica rozdala trináste platy na ktoré čerpá aj z úveru
Trináste platy pre úradníkov košického magistrátu sú živým príkladom, že korporativistická spoločnosť a kolektívne zmluvy s odborármi vedú k popieraniu reality. V čase, kedy pod tlakom ekonomickej krízy a rastúceho daňovo-odvodového i regulačného bremena je súkromný sektor nútený prepúšťať ľudí z pracovného pomeru, v čase, kedy mnohí malí živnostníci z totožných dôvodov ukončujú svoje živnosti, si verejná správa, ktorá žije z ich daní, veselo vypláca trináste platy. Som presvedčený, že Košice by sa namiesto rozhadzovania peňazí na trináste platy mali začať pripravovať na to, že na megalomániu spojenú s projektom Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 budú doplácať ešte dlhé roky. Spolu s Košičanmi budú naň doplácať všetci daňovníci Slovenska, keďže straty a náklady na nafúknuté investície do zariadení a dotované kultúrne akcie budú nakoniec – ako vždy – vykryté hlavne z verejných zdrojov (vrátane eurofondov), a košický rozpočet samotný na to postačovať nebude.
Námestovo ide rušiť výherné automaty ako prvé po zmene legislatívy
Ak dôjde k zákazu výherných automatov na území mesta, či už dočasnému alebo trvalému, neznamená to automaticky, že ľudia, ktorí hazardu vášnivo podľahli, s ním len tak zrazu prestanú. Možno sa za ním presunú do okolitých miest a obcí, v ktorých zákaz aplikovaný nebude resp. na internet, ktorý zatiaľ snahám o zákazy, reguláciu a cenzúru odoláva. Zakázať je jednoduché, ale je to riešenie?
