Prezident Gašparovič nepodpísal nedávno schválenú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Cieľom novely bolo zabrániť utajovaniu platov a odmien verejných funkcionárov a mien nadobúdateľov štátnych a samosprávnych nehnuteľností. Schváleniu novely sa v poslednej chvíli pokúsilo zabrániť ZMOS, ktoré strašilo, že novela povedie k zverejňovaniu platov všetkých, aj radových pracovníkov samosprávy. Čo, samozrejme, nie je pravda.
Prezident zdôvodnil vrátenie novely parlamentu inak. Novelou sa do infozákona doplnil priestupok za jeho porušenie. Obsahovo rovnaký priestupok (priestupok na úseku práva na prístup k informáciám) však obsahuje aj priestupkový zákon. Schválená novela pritom tento priestupok z priestupkového zákona nevypúšťa. Tým by podľa prezidenta hrozilo “prejednanie rovnakého zavineného konania a uloženie rovnakých sankcií podľa dvoch zákonov”, čo “nezodpovedá princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu”. Na prvý pohľad nemožno prezidentovmu postoju nič vyčítať. Rovnaký priestupok upravený v dvoch zákonoch – to naozaj nie je štandardná situácia. Celá záležitosť je však trochu komplikovanejšia.
Vypustenie priestupku na úseku práva na informácie z priestupkového zákona je totiž obsiahnuté v návrhu novely priestupkového zákona, ktorý už vláda predložila do parlamentu. Novela priestupkového zákona sa pripravovala rovnako ako novela infozákona v letných mesiacoch. Pôvodný návrh obsahoval zámer bez náhrady zrušiť priestupok na úseku práva na informácie. Narazil však na odpor mimovládnych organizácií, pretože takáto zmena by spravila infozákon takpovediac bezzubým. Výsledkom bola dohoda, že sa tento priestupok presunie z priestupkového zákona do infozákona. Keďže však vláda predložila novelu priestupkového zákona do parlamentu neskôr ako novelu infozákona, naozaj teraz hrozí, že zhruba dva mesiace bude ten istý priestupok upravený v dvoch zákonoch.
Dvojnásobné postihovanie toho istého priestupku podľa dvoch rôznych zákonov však nehrozí. Novela infozákona totiž predpokladá, že na prejednanie priestupkov sa vzťahuje priestupkový zákon. A podľa toho “ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto v jednom konaní” (§ 57 ods. 1) a v takomto konaní sa “uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný” (§ 12 ods. 2), takže dvojnásobná sankcia za to isté konanie nehrozí.
Duplicita rovnakých priestupkov aj v priestupkovom, aj v špeciálnom zákone nie je žiadúcim stavom. Existuje však vo viacerých prípadoch, nielen v tomto. Jedným z dôvodov vypracovania novely priestupkového zákona je práve snaha tieto duplicity odstrániť. A len tak mimochodom – jedna z týchto duplicít vyplýva aj zo zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý bol schválený v marci 2005 a ktorý prezident Gašparovič podpísal. Hoci, ak by sa správal rovnako ako v prípade infozákona, ho mal parlamentu vrátiť s odôvodnením, že rovnaký priestupok bude postihnuteľný aj podľa priestupkového zákona, aj podľa zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Vtedy to neurobil, teraz áno.
Ak chcel prezident zabrániť vzniku duplicity, mal pri vrátení novely informačného zákona dve možnosti: Navrhnúť vypustenie príslušného priestupku z priestupkového zákona alebo jeho nezaradenie do infozákona. Keďže zámerom vlády je presunúť špecifické priestupky z priestupkového zákona do špeciálnych zákonov, logickejšie by bolo prvé riešenie. Prezident navrhol druhé. Ak parlament prezidentovej pripomienke vyhovie, priestupok na úseku práva na informácie sa do informačného zákona teraz nedostane. A pootvoria sa tým dvere tomu, aby novelou priestupkového zákona tento priestupok vypadol z priestupkového zákona a “pozabudlo” sa na to, že sa má doplniť do informačného zákona. Žeby sa tu niekde skrýval skutočný motív prezidentovho veta?
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2005.
