Približne polovicu výdavkov rozpočtu Úradu vlády pohltí protipovodňový projekt Michala Kravčíka, ktorého zmysel sa javí byť pochybný.
Málokomu sa pošťastí získať veľký grant na vlastný experiment tak ľahko, ako sa to podarilo občianskemu aktivistovi Michalovi Kravčíkovi. Keď premiérka Iveta Radičová zriadila pred rokom nový úrad splnomocnenca, ktorý sa mal zaoberať aj protipovodňovou ochranou, pridelila mu z rozpočtovej rezervy Úradu vlády dotáciu vo výške 580tisíc eur na riešenie projektu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí. Výkonným manažérom projektu sa stal Michal Kravčík.
Experiment
Ide o program, ktorý má predovšetkým zabraňovať vzniku povodní, avšak technickými riešeniami, ktoré nie sú vo vodohospodárskej praxi veľmi používané. Nie je to však preto, že by „betónová loby“ preferovala drahé a neekologické riešenia pred budovaním prírodných vsakovacích a vododržných útvarov v stržiach a roklinách. Takto to prezentuje Michal Kravčík už niekoľko rokov.
Problémom je skutočnosť, že tieto technické riešenia sú dosť sporné – najmä z dôvodu ich oveľa nižšej životnosti a flexibilnosti regulovania prietokov, komplikovanej údržby a výrazne slabšieho protipovodňového účinku, než akými disponujú konvenčné riešenia. Preto sa odporúčajú používať iba ako doplnok ku konvenčnej protipovodňovej ochrane.
Skutočnosť, že projekt je viac experimentom ako aplikovaním osvedčených riešení, priznávajú napokon i samotní autori projektu v oficiálnych dokumentoch pre vládu. V nich uvádzajú, že v súčasnosti disponujeme len slabými poznatkami o tom, aké majú tieto opatrenia reálny účinok a práve projekt ich má pomôcť získať.
Celkom prirodzene by sa očakávalo, že vláda počká na vyhodnotenie týchto prvých pilotných projektov. To má byť na programe rokovania vlády až v týchto dňoch. Vláda však už v marci tohto roku schválila ďalšiu, tentoraz podstatne vyššiu dotáciu zo štátneho rozpočtu. Dvadsaťštyri miliónov eur sa má minúť na rozbehnutie ďalších projektov „revitalizácie krajiny“.
To je vskutku dosť nezvyčajné preferovanie skupiny okolo Michala Kravčíka a splnomocnenca Martina Kováča, ktorí na podobných projektoch spolupracovali predtým v ZMOS-e. O to viac, že Michala Kravčíka rozhodne nemožno považovať za človeka, ktorý by mal akceptovateľný odborný alebo vedecký kredit. Práve naopak, už v roku 2002 zverejnilo dvadsať slovenských vedcov spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že jeho teórie považujú za odborne a vedecky neobhájiteľné.
Žiadne merateľné údaje
Premiérka sa rozhodla preferovať projekt i napriek zásadným vecným (a neakceptovaným) výhradám envirorezortu. Ministerstvo v pripomienkových konaniach k programu i k obom projektom namietalo zásadné nedostatky v prepočtoch, nedostatočné kritériá na výber podporených obcí, chýbajúce technické i ekonomické podklady a mnoho ďalších nevyhnutných informácií, ktoré by odôvodnili realizovanie projektu. V tomto prípade s nimi nemožno nesúhlasiť.
Vyhodnotenie prvých realizačných projektov z minulého roku rieši vláda až v týchto dňoch. Materiál disponuje podobnými nedostatkami, ktoré boli charakteristické už pre úvodný materiál k projektom. Za primárnu dôkaznú podstatu, ktorá má vyvrátiť vážne pochybnosti o význame projektov, sa považujú vyjadrenia obcí, že im projekt pomohol a koľko ním „odhadom“ ušetrili. Teda žiadne merateľné údaje o zrážkach v tomto roku a pozorovaných zmenách ani žiadny iný údaj, ktorý by sa dal racionálne vyhodnotiť.
Megalomanský projekt
Výdavky úradu „splnomocnenca vlády pre krajinu“ majú tento rok dosiahnuť 26,3 milióna eur, teda takmer polovicu výdavkov rozpočtu Úradu vlády. Drvivú väčšinu prostriedkov „zhltnú“ projekty alternatívnej protipovodňovej ochrany obcí, ktorých zmysel sa javí byť veľmi pochybný a neodôvodnený. Autori projektu i samotná premiérka viackrát zdôraznili, že projekt vytvára pracovné miesta. To je však len ďalšia ilúzia, ktorú týmto projektom vytvárajú, pretože celkom ignorujú stratu pracovných príležitostí spôsobenú alternatívnym (ne)použitím týchto peňazí.
Ak sa pozrieme na iné rozpočtové výdavky Úradu vlády, tak napríklad na protidrogovú politiku vyčlenil úrad len pol milióna eur a pre potreby rómskej komunity 0,8 milióna eur. Megalomanstvo tohto projektu je očividné o to viac, že protipovodňovú ochranu Slovenska má v plnej kompetencii envirorezort a Slovenský vodohospodársky podnik. Občanom by určite nezaškodilo, keby pani premiérka venovala väčšiu pozornosť nakladaniu s prostriedkami tohto štátneho podniku, o ktorého transparentnosti hospodárenia sa hovorí len veľmi málo.
Investovanie miliónov eur od občanov do projektu s chabými predpokladmi a nejasným výsledkom sa zdá byť dosť nešťastným riešením.
Autor je analytik KI a garant kapitoly Životné prostredie v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 7. septembra 2011.
