Fondom EÚ sa doposiaľ nepodarilo v dostatočnej miere splniť ich úlohu zvyšovať výkonnosť ekonomiky a vyrovnávať regionálne rozdiely. Vinu na tom nesú korupcia, byrokracia, ale aj prihliadanie skôr na kvantitu ako kvalitu schválených projektov, uvádza v rozhovore pre EurActiv analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn.
Európska komisia vydala správu, podľa ktorej je Slovensko na chvoste v oblasti čerpania fondov EÚ. Čo je podľa Vás príčinou?
Príčin je viac. V prvom rade, z eurofondov si určité politicko-podnikateľské zoskupenia spravili svoj súkromný biznis a viac sa starajú o zákazky pre seba a svojich kamarátov ako o to, aby fondy slúžili svojmu proklamovanému cieľu – zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky, znižovaniu nezamestnanosti a vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. S tým súvisia aj ďalšie problémy – nedostatok kvalifikovaných ľudí na Riadiacich orgánoch, ktorí majú na starosti manažment fondov EÚ, pretože na riadiace pozície nie sú často menovaní najkvalifikovanejší ľudia, ale „najspoľahlivejší“, teda tí, ktorí nebudú hovoriť. Kvalifikovaní ľudia potom z ministerstiev odchádzajú a sú nahrádzaní novými, bez primeraných skúseností.
Ďalším problémom je nesmierna byrokracia spojená s uchádzaním sa o fondy EÚ, s projektovým manažmentom a podávaním žiadostí o platby. Výsledkom v minulosti bolo, že napríklad pri projektoch financovaných z Európskeho sociálneho fondu žiadatelia čakali na peniaze aj viac ako rok a niektorí sa preto dostali do existenčných problémov. Mnoho perspektívnych žiadateľov, ktorí by možno vedeli pripraviť kvalitné projekty sa tak o fondy EÚ už radšej ani neuchádza, lebo neveria, že by mohli nenávratný finančný príspevok získať bez toho, aby niekomu „neodviedli“ 10 až 30 percent žiadanej sumy, alebo preto, že sa obávajú, že pri meškajúcich platbách by svoju organizáciu priviedli do vážnych finančných až existenčných problémov.
Vláda tvrdí, že doposiaľ neuplynulo dosť času na to, aby sa čerpanie prejavilo. Stane sa tak podľa nej v budúcich rokoch…
Určite, vždy platí, že čerpanie je nižšie v prvých rokoch a vyššie v posledných rokoch 7-ročného programového obdobia. Ale to vie veľmi dobre aj Európska komisia. Takže ak upozornila na nízke percento čerpania, tak to urobila z pohľadu porovnania čerpania eurofondov v iných krajinách EÚ ako aj z pohľadu porovnania s predchádzajúcim programovým obdobím. Ak zo všetkých krajín EÚ sú na tom s čerpaním fondov EÚ horšie ako Slovensko iba Grécko a Rumunsko, je to veľmi jasné vysvedčenie pre súčasnú slovenskú vládu.
Aké kroky sú podľa Vás potrebné na zrýchlenie čerpania?
Základným predpokladom je stransparentnenie celého procesu rozhodovania o fondoch EÚ, ktorým by sa výrazne znížila miera korupcie a klientelizmu pri rozhodovaní o tom kto dostane a kto nedostane fondy EÚ.
Ďalej by sa mal proces rozhodovania ako aj proces manažovania a platieb odbyrokratizovať. Pri kontrole platieb by sa malo menej bazírovať na drobnostiach v dokladoch na drobné sumy, ale naopak dôkladnejšie kontrolovať vynakladanie väčších finančných čiastok nielen z hľadiska správneho zaúčtovania, ale aj z hľadiska efektívnosti vynaložených prostriedkov a nevyhnutnosti výdavku na dosiahnutie cieľov projektu.
Je korupcia veľkým problémom?
Korupcia a klientelizmus sú jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý negatívne ovplyvňuje nielen čerpanie, ale predovšetkým efektívne využívanie fondov EÚ. Pretože pri využívaní fondov EÚ by nemalo ísť iba o čo najvyššie (stopercentné) čerpanie, ale predovšetkým o zmysluplné a efektívne využívanie fondov EÚ. Lebo ak sa fondy EÚ na sto percent vyčerpajú na také nezmyselné a predražené služby ako sú logá operačných programov za milióny korún (desaťtisíce EUR), tak to nie je žiadny dôvod na spokojnosť s čerpaním eurofondov.
Koľko hrozí, že by nám mohlo týmto pomalým čerpaním prepadnúť?
Netrúfam si v tejto chvíli robiť žiadne kvalifikované odhady. Koniec- koncov, či to bude jedna miliarda eur alebo sto miliónov eur v tejto chvíli nie je až také podstatné. Podstatné je čo je vláda schopná a ochotná spraviť pre to, aby sa situácia s čerpaním a predovšetkým s transparentným rozdeľovaním a efektívnym využívaním radikálne zmenila. A v tomto smere som skôr skeptik.
Napríklad v prípade nástenkového tendra bolo každému, kto robí v oblasti fondov EÚ, už pred rokom a pol úplne jasné, že takéto „verejné obstarávanie“ je v rozpore s pravidlami EÚ a Komisia tieto výdavky nemôže Slovensku preplatiť. Napriek tomu premiérovi trvalo pol roka kým odvolal ministra Janušeka, ktorý niesol politickú zodpovednosť za tento tender. A navyše na jeho miesto vymenoval Igora Štefanova, ktorý ako generálny riaditeľ Agentúry na podporu regionálneho rozvoja MVRR SR podpisoval všetky faktúry preplatené ministerstvom v rámci nástenkového tendra a niesol teda „hmotnú zodpovednosť“ za toto mrhanie verejnými prostriedkami. A podobne zatiaľ premiér nevyvodil žiadnu zodpovednosť za kauzu „sociálne podniky“, ktorá je ďalším exemplárnym príkladom netransparentného, neefektívneho a nezmyselného čerpania fondov EÚ, ktoré bude v konečnom dôsledku nečerpaním eurofondov, lebo Komisia značnú časť týchto výdavkov (ak nie všetky) nepreplatí.
Je možné povedať, že časť problémov Slovenska s čerpaním fondov EÚ súvisí s našim nedostatkom skúseností v tejto oblasti?
Skôr by som povedal, že to súvisí s nesystematickým a nekoncepčným prístupom politických elít k eurofondom. Veď to, že raz – po vstupe do Európskej únie – budeme čerpať eurofondy vedel každý, kto sa téme európskej integrácie na Slovensku venoval. Nehovoriac o tom, že Slovensko približne desať rokov pred svojim vstupom do EÚ čerpalo takzvané predvstupové fondy (Phare, ISPA, Sapard). Slovenská republika teda mala, minimálne od roku 1995 keď vtedajšia vláda podala žiadosť o členstvo v EÚ, dosť času pripraviť sa na čerpanie štrukturálnych fondov.
Práve predvstupové fondy mohli a mali slúžiť na prípravu stoviek úradníkov na ústredných orgánoch štátnej správy aj miestnej a regionálnej samosprávy. Títo ľudia mohli byť školení expertmi zo starých členských krajín a mohli absolvovať stáže v zahraničí aby sa oboznámili s fungovaním a manažovaním fondov EÚ. A hlavne, mala im byť poskytnutá primeraná perspektíva práce v inštitúciách ktoré raz budú spravovať fondy EÚ vrátane primeraného finančného ohodnotenia a kariérneho rastu na základe schopností a výkonov.
Namiesto toho sme v uplynulých rokoch boli svedkami toho, ako desiatky a stovky úradníkov po pár rokoch práce na ministerstvách znechutene odchádzali kvôli slabému platovému ohodnoteniu a kvôli tomu, že do vedúcich pozícií neboli menovaní najkvalifikovanejší ľudia, ale osoby politicky či inak spriaznené s vedením ministerstva. Samozrejme, každá vláda sa v tomto smere môže vyhovárať na tú predchádzajúcu, ale asi by bolo vhodné pripomenúť, že žiadosť o vstup do EÚ podal v roku 1995 vtedajší premiér Vladimír Mečiar, ktorý bol v období rokov 1994 až 1998 predsedom koaličnej vlády tvorenej HZDS a SNS, teda dvomi stranami ktoré boli vo vláde aj uplynulé štyri roky. Takže dnešné problémy s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov v oblasti eurofondov sú do značnej miery aj plodom ich vlastného nekvalifikovaného prístupu k príprave SR na vstup do EÚ.
Rozhovor bol pôvodne uverejnený na portáli EurActiv.sk dňa 28. mája 2010.
