Myslí si, že súčasná populistická vlna v mnohých ohľadoch neohrozuje ani tak slobodnú spoločnosť, ako rôzne štruktúry, ktoré nám zasahujú do života. Verí, že v dlhodobej perspektíve sa veci budú uberať k lepšiemu. Nemecký ekonóm Jörg Guido Hülsmann.
Vo svetových médiách sa veľa diskutuje, či nezažívame koniec globalizácie. Donald Trump oživil protekcionizmus, Briti hlasovali za vystúpenie z EÚ, lebo im prekážal slobodný pohyb pracovných síl, nacionalizmus je na vzostupe, ľudia odmietajú dohodu o voľnom obchode s Amerikou a liberálne ekonomické reformy ustali. Vy ste liberálny ekonóm, ktorý by rád videl revolučné zmeny v oblasti peňazí, no nie sú dnes ekonomickí liberáli skôr v defenzíve? Nie je na programe dňa skôr obrana dosiahnutého?
Mnohé z tých tendencií v skutočnosti nie sú namierené proti trhom, ale proti hlbokým vládnym zásahom do ekonomiky a proti poručníkovaniu ľudí zo strany rôznych centrálnych inštitúcií. Spomenuli ste, že ľudia sa búria napríklad proti zmluve o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). No to práveže nie je dohoda o slobodnom obchode. Je to vo svojej podstate hlboko intervencionistický kšeft, ktorý jednu skupinu uprednostňuje pred inou, a to všetko za chrbtom širokej verejnosti. Na to nemusíte byť nobelovský ekonóm, aby ste vycítili, že sa deje niečo nečisté a logicky sa postavíte proti tomu.
Čo odpor proti migrácii?
To opäť nemá nič spoločné so slobodným trhom. V slobodnej spoločnosti by ste mali mať poriadok, ktorý je založený na vlastníckych právach. Pozemky, cesty či letiská by boli vlastnené buď súkromnými osobami alebo miestnymi komunitami a tie by rozhodovali o tom, kto tam smie vstúpiť, či kto ich môže využívať. Dnes žijeme v systéme, kde vláda buď zatvorí hranice pre všetkých, alebo ich pre všetkých otvorí a domáce obyvateľstvo musí znášať náklady takého kroku.
Ale to, že všetko bude v súkromných rukách, dnes nie je realistické.
Pozrite sa, ako napríklad riešia otázku imigrácie vo Švajčiarsku. Kladie sa tam dôraz na to, aby cudzinec zapadol do miestnej komunity. A posúdenie zo strany jeho najbližších susedov má vplyv na to, či sa smie stať Švajčiarom.
Čiže nemyslíte si, že súčasná populistická vlna sa obracia proti liberálnemu poriadku?
Myslím, že reakcia ľudí nesmeruje proti liberálnym politikám, ale skôr proti ich opaku. Ľudia si možno ani neuvedomujú, akí liberálni v skutočnosti sú. Prísľuby správne pochopeného liberalizmu vôbec nie sú ohrozené. Nerúca sa slobodná spoločnosť, ale tie masívne štruktúry, zasahujúce do slobody ľudí.
Lenže alternatíva, ktorú ponúkajú ľudia ako Marine Le Pen alebo Donald Trump, nie je viac slobody, ale len ďalšie štátne zásahy.
Súhlasím s týmto vaším hodnotením. Tak či tak, ľudia chcú zmenu. Aj keď sa obracajú k politikom, ktorí napokon nevedia, kam ich vedú. Len chcú byť zvolení. Napríklad pán Trump sľúbil Američanom všeličo, akurát im nikdy nepovedal, ako to zabezpečí. Európa je trochu iný prípad. Napríklad britská strana UKIP sa javila ako veľmi efektívna sila schopná dosiahnuť, čo si predsavzala.
No zdá sa, že brexit neprináša väčšiu slobodu, ale opäť len štátne zásahy. Londýn chce obmedzovať cudzích pracovníkov zo stredovýchodnej Európy a konzervatívna premiérka Mayová chce chrániť domácu robotnícku vrstvu.
Máte pravdu, že na scénu prichádzajú politici, ktorí chcú riešiť dôsledky minulých štátnych zásahov a arbitrárnych politík novými štátnymi zásahmi. To nedopadne dobre. Lenže pokiaľ sa už Briti nebudú môcť spoliehať na pomoc EÚ, ich zlé politiky veľmi rýchlo narazia a oni budú musieť svoj kurz korigovať. Británia mala dlhú tradíciu slobodného obchodu. Je pravda, že dnes obmedzujú prisťahovalectvo, ale v oblasti pohybu tovarov slobodný obchod zrejme zachovajú. Snažia sa tiež udržiavať konkurencieschopné prostredie pre ich firmy. Znovuzískanie suverenity od EÚ im umožní uvoľniť regulačný rámec ešte viac. Samozrejme, môžu sa tiež vydať opačnou cestou, ale nemyslím si to.
Jörg Guido Hülsmann: Prednáška CEQLS, 13. október 2016
Upozorňujete, že menový systém, založený na nekrytých papierových peniazoch a centrálnych bankách, nie je trvalo udržateľný. No monetárne otázky sú pre bežného človeka často príliš abstraktné. Ako sa môže obyčajný človek pripraviť na turbulencie, ktoré nás možno čakajú?
Najväčšou výzvou je vybudovať si osobné úspory, ktoré by vám poskytli nezávislosť od sociálneho štátu. Bez nich ste úplne závislý od vlády a jej milodarov.
Ak aj máte peniaze, ktoré dokážete usporiť, pre bežného človeka nie je veľa lukratívnych investičných príležitostí. A napokon, stále tie úspory máte v nespoľahlivých papierových peniazoch.
To je pravda. Pre ľudí, ktorí zvládnu ušetriť tak 50 až 100 eur mesačne, nie je veľa možností. Pokiaľ ide o finančné úspory, nežijeme vo veľmi dobrých časoch, keďže úroky sú nízke. Hromadenie hotovosti vo vankúši nie je riešením. Môžete nakúpiť vzácne kovy, ale tie centrálne banky nenávidia. Preto urobia čokoľvek, aby vám ako vlastníkovi zlata či striebra strpčili život. No stále môžete aspoň investovať do seba a svojej vlastnej budúcnosti. Začnite napríklad chodiť na jazykový kurz alebo na kurz programovania. Rozvíjajte zručnosti, ktoré vám umožnia zvýšiť vašu atraktivitu na trhu práce. A to isté spravte aj pre svoje deti.
Ste optimistický, pokiaľ ide o budúcnosť?
Nie pokiaľ ide o blízku budúcnosť. Ale pokiaľ ide o dlhodobú budúcnosť, optimista som.
Ekonóm Keynes poznamenal, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi.
Ja som katolík, takže disponujem orientáciou, ktorá je veľmi dlhodobá. (Úsmev.)
Jörg Guido Hülsmann
Je nemecký ekonóm, ktorý vyučuje na univerzite vo francúzskom Angers. Slovensko navštívil v rámci prednáškovej série CEQLS na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a INESS. Viac o jeho prednáške nájdete tu.
Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 23. októbra 2016.
