Tak by mohla znieť jedna z otázok, ktorú by sme si zrejme mali klásť podľa pána Kravčíka, predsedu občianskeho združenia Ľudia a voda a poslanca mestského zastupiteľstva v Košiciach. Ten totiž 22.9.2004 na tlačovej konferencii v Košiciach prezentoval svoju analýzu geografickej lokalizácie rozdelenia finančných prostriedkov jednej z grantových schém Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR určených na podporu regionálneho rozvoja. Ministerstvo prostredníctvom danej schémy prerozdelilo za pomoci hodnotiacej komisie granty z eurofondov pre projekty neziskových organizácií a samosprávy v celkovej výške 4,5 milióna eur.
Z analýzy, ktorú si mohol pán Kravčík bez problémov urobiť i vďaka tomu, že ministerstvo v tomto prípade malo vôľu správať sa transparentne a zverejnilo na svojej webstránke prehľadne informáciu o úspešných žiadateľoch o granty, vyplynulo nasledovné: Z 94 projektov, ktoré boli hodnotiacou komisiou schválené a sú v súčasnosti podporované, je až 73 takých, ktoré sa realizujú „v krajoch južného Slovenska“, pričom tam putuje 3,4 milióna eur (75%). Podpora zvyšným 21 projektom v celkovej výške 1,1 milióna eur (25%) smeruje do „krajov severného Slovenska“. Z jeho analýzy mu tiež vyplynulo, že na „Juh“ smerovalo 2,6-násobne viac peňazí na obyvateľa než na slovenský „Sever“, čo bude mať okrem iného za následok ďalšie prehlbovanie regionálnych rozdielov. Podľa Kravčíka je tento fakt dôkazom, že prostriedky z eurofondov sa na Slovensku nevyužívajú transparentne, ale na podporu klientelizmu, korupcie, skupinových záujmov a zneužívanie politickej moci.
„Bravó!,“ chcelo by sa nám zvolať pri sledovaní výstupov analýzy pána Kravčíka, keby… …keby dôvodom pre jeho ostrý výpad voči ministerstvu nebol aj fakt, že projekty, v ktorých bol on či jemu blízke organizácie zainteresované, a ktoré boli podľa jeho vyjadrení „kvalitné“, neboli onou hodnotiacou komisiou vyradené a neschválené kvôli formálnym nedostatkom či iným dôvodom. Podľa Kravčíka razí súčasná vláda „pomýlenú filozofiu využívania finančných prostriedkov“ z eurofondov. Preto žiada vládu „vytvoriť účinný mechanizmus transparentného rozhodovania o prideľovaní grantov“ a „prehodnotiť spôsob vyhodnocovania projektov“.
Pomýlenou je však už samotná filozofia, podľa ktorej sa naše regióny „vzchopia“ vďaka finančnej injekcii, ktorú ponúka čerpanie a prerozdeľovanie eurofondov. Je smutné, že z analýzy volebných programov pred nedávnymi voľbami do Európskeho parlamentu, či vyhlásení politikov, vyplýva, že na blahodárnych účinkoch eurofondov na rozvoj regiónov sa zhodnú všetky parlamentné strany. A to bez ohľadu na to, či ich ideológia, ak vôbec nejakú majú, je založená na konzervativizme, liberalizme, tretej ceste či zločinnom komunizme.
Jediným rozumným „prehodnotením“ eurofondov je totiž ich zrušenie. Našim podnikateľom viac prospeje znižovanie daní, odvodov a zjednodušovanie podnikateľského prostredia. A našim samosprávam k väčšej zodpovednosti za rozvoj regiónu isto viac pomôže fiškálna decentralizácia. Pomýlené je totiž súčasné chápanie regionálneho rozvoja podľa EÚ – ten sa totiž nedá zdravo založiť „zhora“ – prerozdeľovaním fondov a platonickou snahou o transparentnosť tohto procesu – ale jedine „zdola“, spoločnou snahou ľudí v jednotlivých lokálnych komunitách.
Dušan Sloboda
Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 27.9.2004.
