Jeden z posledných júnových dní prináša deťom dvojmesačné oslobodenie od školských povinností. Iné júnové dni sú na Slovensku v znamení symbolických dátumov oslobodenia ľudí od povinnosti platiť dane do konca roka. Napríklad tohtoročný deň daňového oslobodenia vychádza na 20. jún. Čo znamená a aký význam má tento deň?
Východiskom, ktoré by sme pri podobnom hodnotení mali brať do úvahy, je podstata daní. Tie predstavujú vládou vynucované a získané zdroje, ktoré ľuďom odkrajujú z ich vlastníctva, oddeľujú tvorbu bohatstva od jeho rozdeľovania, financujú verejné výdavky, a tým presmerúvajú vytvorené zdroje. Druhým a na prvé nadväzujúcim východiskom je posudzovanie daní s verejnými výdavkami, teda aj s aktuálnymi rozpočtovými deficitmi.
Polrok práce na štát
Deň daňového oslobodenia (Tax Liberation Day) každoročne zverejňuje New Direction – The Foundation for European Reform. Vypovedá o tom, koľko dní by hypoteticky musel zamestnanec v priemere platiť dane a odvody od začiatku roka, kým by mu ostali peniaze iba pre neho. Opiera sa o prepočet daňovo-odvodového zaťaženia priemerného zamestnanca k celkovým mzdovým nákladom v porovnateľnej metodike v EÚ. Na Slovensku to za rok 2013 vyšlo na 46,7-percentné zaťaženie daňami z príjmov fyzických osôb, celkových sociálnych odvodov a DPH, čo zodpovedá 20. júnu ako dňu daňového oslobodenia.
Deň daňového oslobodenia podľa metodiky New Direction má bližšie k realite daňovo-odvodového zaťaženia ako makroekonomický prístupdňa daňovej slobody (Tax Freedom Day) , opierajúci sa agregátne veličiny typu HDP. Na rozdiel od makro-výdavkového prístupu dňa daňovej slobody, na Slovensku prezentovaného Nadáciou F. A. Hayeka (v tomto roku 3. júna), však nezohľadňuje vytvorenú záťaž z rozpočtového deficitu. Zameriava sa tiež iba na zamestnancov (tí na Slovensku a tiež v priemere v EÚ predstavujú až približne 85% zamestnaných).
Výhodou dňa daňového oslobodenia je, že umožňuje porovnávať reálne daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca v EÚ. Potvrdzuje sa, že slovenskí zamestnanci stále patria v EÚ k viac daňami a odvodmi zaťaženým. Ich zaťaženie je o 1,6 percentuálneho bodu vyššie ako je priemer EÚ, pričom len 10 krajín má vyššie a až 16 krajín EÚ má nižšie daňovo-odvodové zaťaženie priemerných zamestnancov. Najvyššie zaťaženie zamestnancov je vo Francúzsku a v Belgicku. Najnižšie má Cyprus, kde deň daňového oslobodenia vyšiel na 14. marca. Aj to dokresľuje, prečo je cyperský daňový systém „tŕňom v oku“ francúzskym, nemeckým a iným politikom v únii.
Zamestnanci so štátom na pleciach
Daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca podľa New Direction na Slovensku mierne kleslo oproti minulému roku, a to o 0,3 percentuálneho bodu na 46,7%. Tým sa deň daňového oslobodenia u nás posunul z 21. júna na 20. júna. Nie je to však spôsobené znížením zaťaženia daňami z príjmov a odvodov (daňový klin), ktoré predstavujú rovnakú záťaž (43% k mzdovým nákladom). Dôvodom je oproti minulému roku predpokladané zníženie spotreby priemerného zamestnanca, príjmov z DPH a i zníženie pomeru spotreby k mzdovým nákladom.
Celkové daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca na Slovensku je vyššie. Ak by sa do metodiky výpočtu zarátavalo i zaplatenie spotrebných daní, priemerný slovenský zamestnanec by podľa výpočtu Nadácie F. A. Hayeka odviedol až 51% a ostal by mu čistý príjem na úrovni 49% mzdových nákladov. A to naozaj nie je nízke daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov.
Napríklad pre zamestnanca s hrubou mzdou 800 eur a mzdovými nákladmi (superhrubou mzdou) necelých 1082 eur by daňovo-odvodová záťaž zodpovedala takmer 552 eur a ostal by mu iba čistý príjem vo výške 530 eur. A to nie je všetko. Daňové odvodové zaťaženie zamestnancov dvíhajú aj viaceré miestne dane, iné povinné finančné platby a v zodpovedajúcej miere aj vytvorený rozpočtový deficit s úrokmi.
Potrebujeme opačný smer
Metodika New Direction nezachytáva viaceré nepriaznivé dopady daňových zmien slovenskej vlády. Tá „konsolidovala“ verejné financie zvyšovaním daní a odvodov, ale so zameraním na kapitálotvorné, podnikavejšie a dynamickejšie subjekty. Príkladom je zvýšenie dane z príjmu právnických osôb na najvyššiu úroveň spomedzi krajín strednej a východnej Európy (23%) a zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia SZČO.
Slovenská vláda tak v daniach a odvodoch a v iných oblastiach (napríklad znepružnením Zákonníka práce) podkopáva podnikateľské aktivity, tvorbu zisku, kapitálu a produktívnych pracovných miest. Negatívne tak vplýva na súčasnú a budúcu prosperitu, tým aj na zdroje pre mzdy a zamestnanie zamestnancov, ako aj daňové príjmy (s tlakom na vyšší deficit). Zároveň prehlbuje problém značnej nezamestnanosti.
Ak by vláda Smeru skutočne chcela podporiť ekonomický rast a zamestnanosť, tak by šla opačným smerom. Namiesto regulovania trhu práce by ho deregulovala a namiesto zvyšovania daní a odvodov by realizovala výdavkové úspory a znižovala dane a odvody. Aj deň daňového oslobodenia v druhej polovici júna ukazuje, aké veľké je daňovo-odvodové zaťaženie nákladov práce. Začať znižovaním odvodov by bol preto žiaduci smer nielen pre zamestnanosť, ale aj pre daňovníkov. Tí by určite s potešením prenechali júnové oslobodenie len deťom, ak by vedeli, že toho daňového sa dočkajú podstatne skôr.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 06/2013.
