Do centra politického diania a súvisiacej mediálnej odozvy sa opäť tlačia eurofondy. Brusel totiž po dlhých mesiacoch konečne odobril slovenský Národný strategický referenčný rámec SR. Ide o dokument, na základe ktorého sa u nás roztočí kolotoč čerpania vyše 384 miliárd korún z eurofondov v období 2007-2013.
Ďalšou správou ostatných dní bolo priznanie vlády, že niekoľko sto miliónov korún, ktoré sme mali k dispozícii z eurofondov v období 2004-2006, už vyčerpať nestihneme a definitívne prepadnú do bruselskej pokladnice. Z celkového balíka vyše 63 miliárd korún, ktoré sú pripravené na spolufinancovanie projektov zo zdrojov eurofondov a štátneho rozpočtu, totiž dosiaľ ministerstvá dokázali zazmluvniť len necelých 89% a do konca júla 2007 bolo vyčerpaných len takmer 45%. Čerpanie, čerpanie, dookola len samé čerpanie. Kam ale tie eurofondy smerujú?
Ak by eurofondy mali plniť svoj cieľ, teda napomáhať k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, vyššiu podporu by mali dostávať tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú v porovnávaných ukazovateľoch (napr. miera nezamestnanosti) horšie či slabšie výsledky. Eurofondy by mali smerovať najmä do tých regiónov, ktoré sú definované v programových dokumentoch regionálnej politiky ako „prioritné“ či „menej rozvinuté.“ Ako ukazujú porovnania medzi mierou nezamestnanosti a výškou zazmluvnených príspevkov z eurofondov smerujúcich do okresov SR, počas skráteného obdobia 2004-2006 neboli systematicky podporované najmä projekty z tých „menej rozvinutých“ regiónov krajiny. Spomedzi 10 okresov, ktoré vykazovali ku koncu roka 2005 najvyššiu mieru nezamestnanosti (všetky nad 20%), sa len okres Rimavská Sobota nachádza v TOP 10 tých okresov, do ktorých v prepočte na obyvateľa smeruje najviac príspevkov z eurofondov. Dokonca v prvej tridsiatke najviac podporovaných okresov z eurofondov sa nachádzajú len tri okresy s mierou nezamestnanosti nad 20%, a to: Rimavská Sobota (2. miesto), Veľký Krtíš (24. miesto) a Sobrance (30. miesto).
Medzi okresmi, do ktorých smeruje v súčasnosti nadpriemerná podpora z eurofondov v prepočte na počet obyvateľov, sa nachádza spolu 29 okresov. Medzi nimi je len 1 z 11 okresov Košického kraja, len 5 z 13 okresov Prešovského kraja, pričom z najviac „zaostávajúcich“ krajov lepšie obstál len Banskobystrický kraj, kde do 9 z 13 okresov smeruje nadpriemerný príspevok z eurofondov. Napriek všeobecne uznávanému mýtu, že okresy Bratislavského kraja nemôžu významne čerpať z eurofondov, sa až 4 z 8 okresov Bratislavského kraja (Bratislava I, Malacky, Senec a Pezinok) nachádzajú medzi okresmi dosiaľ nadpriemerne podporovanými z eurofondov, hoci nezamestnanosť v nich patrí medzi najnižšie v krajine a nedosahovala ani 5%.
Prečo je to tak? Nie je vláda schopná nastaviť systém tak, aby z neho prioritne profitovali tzv. menej rozvinuté regióny? Nie sú tieto územia schopné absorbovať viac eurofondov, pripraviť viac prijateľných projektov, je problém v spolufinancovaní? Alebo sa vládne strany snažia uspokojiť svojich klientov či „kupovať si“ voličov prostredníctvom eurofondov rovnomerne po celom území? Čo by sa zmenilo, ak by časť eurofondov rozdeľovali naše župy?
Akokoľvek, je zrejmé, že eurofondy nie sú efektívnym nástrojom pri plnení deklarovaného cieľa znižovať regionálne rozdiely. Čerpanie, čerpanie, dookola len samé čerpanie. Koho by zaujímalo, že tie eurofondy vlastne ani neplnia dôsledne svoj účel, však? Hlavné je, či a koľko čerpáme.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 28. augusta 2007.
Analýza Kam smerujú eurofondy na Slovensku? je voľne dostupná tu.
