Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi dáva každej obci trochu slobody pokúšať sa o lepšie riešenia jej problémov s dlhodobo nezamestnanými – nie však dostatočne.
Ak človek v hmotnej núdzi bude pracovať 20 hodín za týždeň vo vymedzenom okruhu činností, dostane o tisíc korún mesačne viac ako keď nebude robiť nič. Obec má spolupracovať s miestnymi partnermi na poskytovaní pracovných príležitostí pre takýchto občanov. Čím viac bude aktívnejších ľudí, tým väčší objem peňazí sa celkovo dostane do ich vreciek a čiastočne aj do ich obce. Ide však naozaj o zanedbateľné čiastky. Aktívny jednotlivec, podieľajúci sa napríklad 20 hodín týždenne na službách pre obec, získa približne 40 percent minimálnej mzdy, pasívny však bude mať záruku, že dostane 25 percent. Ak sa miestna správa nezmobilizuje (nezačne systematicky spolupracovať so súkromnými, ziskovými aj neziskovými inštitúciami), ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na tisíckorunových aktivačných príspevkoch vlastne ušetrí. Bez nich bude dávka na úrovni doterajšej dávky z takzvaných subjektívnych dôvodov. Ministerstvo tak ľuďom oznamuje, že ak budú aktívnejší, dostanú takmer rovnakú finančnú podporu ako dnes, keď nič nerobia. Ak však miestne úrady nebudú veľmi šikovné a najslabšia vrstva občanov si neusporiada svoj život, štát im nedá ani toľko. Pre centrálnu administratívu v Bratislave to znamená, že čím menej ľudí bude aktivizovaných, tým menej bude treba vyplácať „aktivačných“ 1000 korún a tým viac peňazí zostane v štátnej kase.
Keby som bol na dávkach sociálnej pomoci, chcel by som pracovať. Akákoľvek práca je lepšia ako ničnerobenie. Keby som bol zodpovedný na miestnej úrovni, chcel by som nájsť čo najviac komunitných partnerov, ktorí by mohli pokiaľ možno čo najviac ľudí aktivizovať. Dúfam, že miestni lídri majú pripravené tvorivé stratégie rozvoja regiónu, osobitne ich financovania. Ak nie, centralizmus vyhrá.
Existuje však aj spôsob, kde môže vyhrávať každý. Rozpočet na podporu nezamestnaných by bol rozdelený podľa každého regiónu alebo mikroregiónu a základom by mohli byť priemerné náklady sociálnych programov, súvisiacich s nezamestnanosťou, za ostatné tri roky (zohľadňujúc počet ľudí, poberajúcich sociálne dávky na nezamestnanosť, ako aj celkové náklady na administratívu programov).
Bratislava zverejní, že rozpočet pre politiku na trhu práce na lokálnej úrovni bude „X“. Ako a aký systém sa začne v obciach a v regiónoch realizovať, bude závisieť od tvorivosti kompetentných miestnych lídrov. Keď napríklad obec dokáže vytvoriť podmienky pre produktívne pracovné príležitosti a znižovať nezamestnanosť efektívnejšie (s nižšími nákladmi), môže si nechať zvyšok pre miestny rozvoj alebo zvyšovať mzdy svojim zamestnancom. Až toto bude skutočná decentralizácia, ktorá by mohla byť výhrou pre každého jednotlivca v krajine.
Bill Baker, Združenie za sociálnu reformu.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 51/2003 dňa 17.12.2003.
