Dňa 28. septembra 2006 uplynie termín, dokedy majú zastupiteľstvá obcí a miest určiť počty poslancov, ktorých budeme voliť v decembrových komunálnych voľbách pre nadchádzajúce volebné obdobie 2006-2010. V mnohých obecných zastupiteľstvách už o počte poslancov rozhodli, zvyšné to čaká v týchto dňoch. Kým v parlamentných voľbách volíme 150 poslancov, v tých komunálnych sme si v decembri 2002 zvolili spolu 2 926 starostov a primátorov, a taktiež 21 644 poslancov, ktorí za nás rozhodujú o veciach verejných v 2 926 zastupiteľstvách.
Počet viac než dvadsať tisíc komunálnych poslancov vyplýva z rozdrobenosti sídelnej štruktúry Slovenska. Veľký podiel malých obcí s menej než 1 000 obyvateľmi sa odráža i v komunálnej politike. Žiadna z obcí do 1 000 obyvateľov by síce podľa zákona nemala mať viac než sedem poslancov, ale keďže tieto obce tvoria takmer dve tretiny všetkých obcí SR, sumárny počet ich poslancov nie je zanedbateľný. Napriek tomu, že tieto obce obýva len 16 percent z celkovej populácie krajiny, ich občania volia viac než 50 percent všetkých komunálnych poslancov krajiny.
I keď novela zákona o obecnom zriadení z roku 2001 zaviedla nové rozmedzia počtu poslancov na základe zaradenia obce k veľkostným typom podľa počtu obyvateľov, pričom určenie minimálneho a maximálneho počtu poslancov zastupiteľstiev znamenalo významné zníženie ich počtu (z 35 616 v roku 1998 na 21 644 zvolených v roku 2002), zďaleka nebol využitý priestor, ktorý na ďalšie zníženie je. Až v 2 610 obciach, čo je 90 percent obcí krajiny, platí, že na zasadnutiach zastupiteľstiev sa stretáva maximálny možný počet poslancov. Počet obecných poslancov na Slovensku však zákon umožňuje znížiť o ďalších takmer 6 000. O znížení svojho počtu však majú právo rozhodnúť poslanci sami, tým sa však tento nástroj voči sebe samým zväčša použiť nechce.
Ak porovnáme počet poslancov pôsobiacich v komunálnej politike na Slovensku a v Poľsku, zisťujeme, že u nás pripadá 5 komunálnych poslancov na 1 000 voličov, avšak v Poľsku je tento pomer len 1,4 poslanca. Zníženie počtu poslancov tkvie totiž i v realizácii komunálnej reformy (združovanie či zlučovanie obcí) a tú má náš severný sused už úspešne za sebou.
Okrem komunálnej reformy u nás chýba i zákonná úprava odmeňovania komunálnych poslancov. Dnešný stav je taký, že poslanci si sami sebe schvaľujú odmeny vo výške, akú si určia, pričom ich príjmy môžu byť dopĺňané i odmenami za pôsobenie v dozorných radách spoločností s majetkovou účasťou miest a obcí. Častým javom je i udeľovanie rôznych „mimoriadnych“ odmien, napríklad koncoročných (tzv. vianočných). Zatiaľ čo v dedinkách môže byť ročný sumárny „účet“ za prácu poslancov zastupiteľstva v tisícoch korún, v mestách ide o milióny. Bežné sú i snahy poslancov o zatajovanie a aktívne nezverejňovanie odmien. Zníženie počtu komunálnych poslancov na Slovensku by teda znamenalo i obmedzenie plytvania prostriedkov daňovníkov. Ťažko však takú obetu od pánov poslancov očakávať.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 27. septembra 2006.
Štúdiu Slovensko – krajina poslancov o počte komunálnych poslancov v SR nájdete tu.
