Dňa 4. júla vzdávajú USA hold Deklarácii nezávislosti. Tá bola prijatá v roku 1776, keď vyšlo aj Smithovo Bohatstvo národov. Myšlienky Jeffersonovej deklarácie, Adama Smitha, či Davida Humea a Edmunda Burkea sú dôležité aj dnes.
Položili ideové základy úspešnej civilizácie, v ktorej žijeme. Dnes ich však opäť podkopávajú a vytláčajú kolektivistické prístupy. Nimi sa politici snažia pod rôznymi zámienkami a politickými zafarbeniami predizajnovať spoločnosť podľa svojich predstáv. Duch kolektivizmu presiakol aj do liberalizmu i do konzervativizmu. Pripomeňme si preto ich spoločné a dopĺňajúce sa intelektuálne korene z 18. storočia.
Ich východiskom je individualita človeka s jeho jedinečnosťou a slobodou voľby a zároveň jeho nedokonalosť, omylnosť, hriešnosť a rozumové obmedzenia. Znamená to dôveru v slobodné konanie jednotlivca a jeho spoluprácu s inými v mantineloch zodpovednosti a všeobecných pravidiel. Podmienkami slobodnej a prosperujúcej spoločnosti tak sú trh a morálka.
Adam Smith to prezentuje v knihách Bohatstvo národov a Teória mravných citov ako symbiózu spontánneho trhového poriadku vedeného vlastným záujmom a „neviditeľnou rukou“ trhu a spontánneho poriadku mravnosti, založenom cez optiku „nestranného pozorovateľa“ na empatii a iných cnostiach. Obe súčasti spontánneho poriadku stoja na individuálnom rozhodovaní, osobnej zodpovednosti, odmietaní centrálneho rozhodovania o osudoch iných a existencii základných pravidiel slobody a spravodlivosti.
Smith zároveň vymedzil zdroje bohatstva, najmä špecializáciu a deľbu práce, akumuláciu kapitálu a výmeny v podmienkach konkurencie, garantovaných a vymáhateľných vlastníckych práv a celkovej slobody. Takto realizované myšlienky na trhu môžu prinášať rast bohatstva aj pri zväčšujúcej sa populácii – a aj napriek určitým vládnym zásahom. Je to možné aj vďaka tomu, že sledovanie vlastného záujmu prináša prospech obom stranám dobrovoľnej výmeny a tiež iným v spoločnosti, napríklad zákazníkom a zamestnancom. V tom spočíva základ morálky kapitalizmu. Ten prináša aj ďalšie morálne prínosy, napríklad vlastnícku zodpovednosť.
Predpokladom fungovania trhu a civilizovanej spoločnosti sú aj univerzálne pravidlá morálky a cnosti. Východiskom je „zlaté pravidlo“, pretavené do etiky reciprocity na trhu. Ďalšími cnosťami sú čestnosť, sporivosť a finančná zodpovednosť. Nevyhnutné sú abstraktné, univerzálne a negatívne pravidlá, ktoré sa viažu k slobode, spravodlivosti a rovnosti s individuálnou zodpovednosťou (zdôrazňovanej Burkeom). Hume sformuloval tri pravidlá – stabilita vlastníctva, jeho prenos dohodou a plnenie sľubov, bez dodržiavania ktorých by sa podľa Smitha trhový poriadok rozpadol na atómy. Aj podľa Deklarácie nezávislosti má mať každý právo na život, slobodu, hľadanie šťastia a garantovanú rovnosť pred právom a v spoločenskej dôstojnosti. Podmienkou slobody a spravodlivosti je, že ľudia nesmú donucovať či inak preukázateľne poškodzovať iných (najmä na živote, majetku a dohodách) a v prípade nerešpektovania, musia byť potrestaní.
Za účinnú odpoveď na rastúci kolektivizmus považujem zdôrazňovanie dôležitosti osobnej slobody, trhového kapitalizmu a zároveň osobnej zodpovednosti, univerzálnych hodnôt a pravidiel, teda aj spojenectvo klasického liberalizmu a konzervativizmu, opreté o politickú ekonómiu a filozofiu slobody. Odvolávať sa môžeme na novších predstaviteľov ako Frank Meyer, Friedrich Hayek a Michael Novak. Základom však je dedičstvo myšlienok Humea, Burkea, Smitha a Deklarácie nezávislosti z 18. storočia, ktoré otvorili dvere neskoršej slobode a prosperite.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 4. júla 2021.
