Železničná doprava, kedysi „chrbtová kosť“ dopravnej sústavy každého európskeho štátu, začala v západnej Európe postupne strácať svoje postavenie na dopravnom trhu. Rozvoj služieb leteckej a predovšetkým cestnej dopravy predstavoval pre železnice silnú konkurenciu, na ktorú neboli schopné pružne reagovať konkurencieschopnou ponukou prepravných služieb.
Zvyšovanie významu medzinárodnej ekonomickej kooperácie a rast svetového a zahraničného obchodu predstavovali príležitosť, ktorú železnice neboli schopné dostatočne využiť.
Príčinami tejto neschopnosti železničných podnikov bolo (stále i je) štátne vlastníctvo a prílišná štátna regulácia. Štátne vlastníctvo „národných“ železničných podnikov poskytovalo manažérom v podmienkach mäkkých rozpočtových obmedzení „záruku a istotu pokojného života“. Železničná doprava bola (stále ešte do veľkej miery i je) organizovaná na „národnom princípe“, čo znamenalo, že dopravca určitého štátu v rámci medzinárodnej dopravy vykonával dopravu len od hranice po hranicu. Dôsledkom toho boli časové straty a neefektívna organizácia dopravného procesu. Železničné siete boli budované ako národné siete, ktoré zohľadňovali len národné a regionálne požiadavky, čo malo (má) za následok nedostatočnú technickú integritu tzv. interoperabilitu „národných“ sietí.
Železničné monopoly len pomaly a ťažkopádne reagovali na meniace sa požiadavky a potreby svojich zákazníkov. Dôsledkom bol úbytok zákazníkov a zhoršenie ich finančnej situácie.
Neustále rastúce požiadavky železničných podnikov na verejné financie a nespokojnosť verejnosti s úrovňou prepravných služieb prinútili politikov „priznať“, že absencia konkurencie v železničnej doprave a garantovanie monopolného postavenia „národným“ železničným podnikov, nie je blahobyt maximalizujúcim riešením. Rozhodli sa napraviť to, čo sami spôsobili. Riešenie vzhliadli v liberalizácií sektora železničnej dopravy.
Jej počiatky siahajú do roku 1991, kedy Európsky parlament a Rada EHS prijali smernicu 91/440/EHS o rozvoji železničných podnikov spoločenstva a pokračovala prijatím tzv. infraštruktúrnych balíčkov (Smerníc EU). Cieľom je vytvoriť právne, technicky a prevádzkovo integrovaný európsky železničný systém. To by malo viesť k vyššej efektívnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti železničnej dopravy. Víziou je, aby železničné podniky licencované podľa jednotných pravidiel vybavené bezpečnostným certifikátom potvrdzujúcim splnenie jednotných bezpečnostných požiadaviek mali právo poskytovať prepravné služby v nákladnej a osobnej doprave (podľa licencie) na celej technicky integrovanej železničnej sieti EU, pričom dopravná cesta im bude prideľovaná manažérmi infraštruktúry na základe jednotných pravidiel, za ktorej použitie budú platiť poplatok stanovený podľa jednotných pravidiel.
Zvolený postup liberalizácie je charakteristický pre EU. Takáto právne vynucovaná harmonizácia (unifikácia) pravidiel je základom všetkých modelov tzv. liberalizácie sieťových odvetví. V skutočnosti nejde o liberalizáciu v zmysle deregulácie t.j. odstránenie všetkých zbytočných regulácií a zverenie regulácie do rúk konkurencie a trhu, ale o tzv. rereguláciu, t.j. nahrádzanie pôvodných regulácií novými a zložitejšími a prijímanie ďalších „potrebných“ regulácií.
Skutočná liberalizácia sektora železničnej dopravy by mala byť založená na základných pilieroch slobodnej trhovej ekonomiky, a to: dobrovoľnej výmeny a rešpektovaní súkromného vlastníctva. To znamená, že by mala odstrániť všetky regulácie preniesť zodpovednosť za ochranu, využitie a zveľadenie majetku na jeho vlastníkov. Nechať tiež na podnikateľské subjekty aby našli vzájomne prijateľné usporiadanie vzťahov a spoločné pravidlá koordinácie a spolupráce, ktoré sú potrebné pre efektívnu prevádzku dopravných služieb a rozvoj technicky integrovanej železničnej siete, privatizovať štátne podniky, ktorých „legitimita“ a potreba je vždy spochybniteľná a deregulovať ceny, bez ktorých nie je možné robiť ekonomickú kalkuláciu, ktorá je predpokladom prijímania racionálnych rozhodnutí podnikateľskými subjektami.
Vo väčšine štátov EU štát reguluje ceny prepravných služieb v osobnej doprave a cenu za použitie železničnej dopravnej cesty vo vnútroštátnej nákladnej i osobnej doprave.
Absencia trhových cien v železničnej doprave sa negatívne prejavuje na trhu prepravných služieb tým, že na ňom deformuje relatívne ceny jednotlivých služieb, čo spôsobuje tzv. „nerovnováhu“ medzi jednotlivými druhmi dopravy a v konaní manažéra železničnej infraštruktúry (v SR sú to ŽSR). „Nerovnováha“ na prepravnom trhu sa prejavuje tým, že podiel cestnej dopravy na uspokojovaní prepravných potrieb je „neprimerane“ vysoký v porovnaní s podielom ostatných druhov dopravy. To spôsobuje preťaženie cestnej infraštruktúry (kongescie), zvyšuje riziko a úroveň nehodovosti a negatívne externality (napr. znečistenie životného prostredia). Úradníci Európskej komisie sa tento „nežiadúci“ stav snažia „napraviť“ prostredníctvom ďalších regulácií, ktorými nepriamo zvyšujú náklady a ceny služieb cestných dopravcov, čo by malo zvýšiť atraktívnosť služieb ostatných druhov dopravy.
V konaní manažéra železničnej infraštruktúry (subjekt zodpovedný za jej výstavbu, modernizáciu správu a prevádzku) sa absencia trhových cien prejavuje hlavne pri rozhodovaní o jej využití, veľkosti, výstavbe a modernizácií. Bez poznania skutočnej hodnoty (trhových cien), ktorú dopravcovia pripisujú jej jednotlivým využitiam, manažér nie je schopný robiť ekonomickú kalkuláciu a racionálne sa rozhodovať. Dôsledkom toho je jej neoptimálne využitie, rozsah, štruktúra a nedostatok finančných zdrojov na jej výstavbu a modernizáciu (čo však EU kompenzuje financovaním modernizácie železničných tratí – koridorov, ktoré sú v „celoeurópskom význame“).
Pri hodnotení liberalizácie železničnej dopravy v EU mi neostáva nič iné, len utešovať sa skutočnosťou, že niekde začať treba, uvedomujúc si riziko, že keď sa začne nesprávne, druhýkrát sa začína ťažšie.
Autor je doktorandom na Žilinskej univerzite v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra ekonomiky.
Zaoberá sa problematikou regulácie sieťových odvetví, predovšetkým železničnej dopravy a momentálne hľadá sponzorov, ktorí by finančne alebo materiálne podporili jeho plánovaný výskumný projekt „Návrh regulačného a inštitucionálneho rámca sektora železničnej dopravy v SR“ realizovaný na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v období Február – Júl 2006.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2006.
