Keď v decembri 2001 parlament schválil zrušenie niektorých štátnych fondov, bol to krok správnym smerom. Hlavný argument pre zrušenie desiatich štátnych „rozvojových a podporných“ fondov bola snaha o „urýchlené ozdravenie sektora verejných financií, najmä vzhľadom na zvýšenie zodpovednosti štátu za schodok verejných financií“.
„Rozvojové“ fondy však z legislatívy nevymizli. Zmienku o nich obsahuje zákon o podpore regionálneho rozvoja, ktorý predstavuje doplnkovú právnu normu k nariadeniu Rady Európskeho spoločenstva o štrukturálnych fondoch. Keďže vláda prikladá európskym fondom veľký význam, rozhodla nedávno o príprave zákona o čerpaní pomoci zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Takýto zákon však EÚ nevyžaduje, a tak zo strany vlády ide možno aj o vykázanie ďalšej aktivity v tejto oblasti a o úsilie odpovedať na kritiku Európskej komisie, opozície a médií, ktoré ju karhajú za nedostatočné administratívne kapacity, nepripravenosť a neschopnosť čerpať prostriedky z eurofondov.
Čo tieto nadštátne fondy a ich uzákonenie prinesú? Predovšetkým vyše 1,5 miliardy euro počas rokov 2004–2006, úplné využitie ktorých je u nás poprednou témou v oblasti regionálnej politiky. Ich získanie však závisí od úspešnosti projektov a nezahŕňa naše platby do eurorozpočtu. Navyše, takmer nepočuť o efektívnosti takto vynakladaných prostriedkov na rozvoj regiónov. Súvisí to aj s tým, že ani v EÚ neexistuje seriózna metodika, ktorá by odhalila pozitívne efekty štrukturálnych fondov na hospodársky rast. Ukrytý je tiež fakt, že so zavádzaním fondov vznikajú nové ohniská korupcie a klientelizmu, či už vo fáze posudzovania projektov s možnosťou subjektívneho hodnotenia, alebo pri očakávanom náraste verejného obstarávania. Absurdne pôsobí i argument, že tento prerozdeľovací systém by mal dopomôcť k zvyšovaniu konkurencieschopnosti subjektov v únii.
Celkovo prevláda sektorový prístup nad regionálnym, samosprávne kraje budú až do fiskálnej decentralizácie v pozícii „agentúr“ a vplyv spolufinancovania projektov zo štátneho rozpočtu na „urýchlené ozdravenie verejných financií“ nemožno považovať za pozitívny. Skutočnosť, že obdobné nadštátne fondy nie sú v princípe o nič lepšie ako nedávno zrušené štátne fondy, však akoby všetkým uniká.
To, že ľavicové sily na čele so Smerom fondom veria, je pochopiteľné. Rovnako aj ich snaha o predčasné voľby, po ktorých by mohli obsadiť príslušné ministerstvá svojimi „administratívnymi kapacitami“. Mlčanie pravice o pochybnej efektívnosti a primárne o opodstatnenosti eurofondov je však smutné a veľavravné zároveň.
Dušan Sloboda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 1/2004 dňa 7.1.2004.
