Tlačové agentúry nedávno priniesli správu o tom, že vo Venezuele vytvoria špeciálne ministerstvo pre šťastie. Venezuelský prezident Nicolás Maduro, zvolený do funkcie v apríli po spočiatku utajovanej (zrejme) marcovej smrti jeho predchodcu a tútora Huga Cháveza, sa rozhodol vytvoriť špeciálny úrad, ktorého jedinou funkciou bude dohliadať na „šťastie“ obyvateľov tejto latinskoamerickej krajiny.
Presnejšie, má ísť o viceministerstvo najvyššieho sociálneho šťastia, ktoré bude patriť priamo do štruktúr vlády a jeho úlohou bude koordinovať sociálne programy vytvorené ešte Madurovým vzorom Hugom. Inak povedané, pôjde o ministerstvo propagandy a živenia kultu „osobnosti“ Cháveza.
„Štěstí! Co je štěstí? Muška jenom zlatá, která za večera kol tvé hlavy chvátá,“ básnil v 19. storočí Adolf Heyduk, klasik májovcov. Sťaby do dávnych čias padla i venezuelská centrálne plánovaná spoločnosť 21. storočia. Ďalšia agentúrna správa z Venezuely totiž hovorí, že tamojšie ministerstvo hospodárstva v najbližších mesiacoch začne vo veľkom nakupovať základne potraviny a hygienické potreby, ktorých je v krajine nedostatok.
Maduro paranoidne či propagandisticky zo súčasného stavu obviňuje opozíciu a vo všetkom a všade vidí pokusy o sprisahanie s cieľom zvrhnúť ho. Nedostatkovými sa vo Venezuele, ktorá sa v aktuálnom rebríčku 156 hodnotených štátov Správy o šťastí vo svete vypracovanej pre OSN Kolumbijskou univerzitou v New Yorku, ocitla na dvadsiatom mieste tesne za USA, je napríklad cukor, káva, mlieko či toaletný papier. Slovensko, ktoré na doby plné podobných nedostatkov nedávno minulé zabúda s pocitom čoraz neznesiteľnejšej ľahkosti európskoúnijného bytia, sa v rebríčku šťastia nachádza na 46. mieste. Nezúfajme, aj u nás sú snahy, aby sa meranie bezduchého konštruktu hrubého domáceho produktu doplnilo i indikátormi sledujúcimi zvyšovanie hrubého národného šťastia.
Venezuela patrila vďaka svojim obrovským zásobám ropy vždy medzi najbohatšie krajiny Latinskej Ameriky. To platilo do roku 1999, keď Chávez začal v krajine budovať svoju verziu bolívarovského socializmu. Odvtedy táto „šťastná“ krajina rastie iba polovičným tempom v porovnaní s jej susedmi, prešla niekoľkými vlnami hyperinflácie a štátny sektor sa zdvojnásobil. Paradoxne, v ďalšom z rebríčkov OSN – konkrétne v rámci Indexu ľudského rozvoja – sa Venezuela aktuálne nachádza až na 71. mieste zo 186 hodnotených štátov, Slovensko je tridsiate piate. Hm. Šťastie s ľudským rozvojom akosi v bolívarovskej Venezuele nekoreluje.
Ministerstvo propagandy je pre totalitné režimy vlastné. Mala ho Hitlerova nacistická Tretia ríša, má ho dnešná komunistická Čína, tak prečo nie Venezuela ponechaná Chávezom napospas jeho bezradnému nástupcovi? A ešte s takým poetickým názvom, no uznajte! Ministerstvo šťastia by sa dobre vynímalo i v Orwellovom románe 1984 vedľa ministerstva pravdy, ministerstva lásky, ministerstva hojnosti a ministerstva mieru. Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila. A šťastie môže byť aj predzvesťou pohromy.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2013.
