Kontinuita v rámci programových vyhlásení vlád nebýva u nás zvykom. Ak sa však pozrieme bližšie, veru by sa čiastkovo i našla. A to napríklad, pokiaľ ide o deklarovanie snahy vlády znižovať regionálne rozdiely.
Všetky programové vyhlásenia vlád (PVV) – počnúc programom Dzurindovej vlády v roku 2002, pokračujúc Ficovou vládou v roku 2006, i vo vyhlásení Radičovej vlády v roku 2010 a taktiež v programe nastupujúcej Ficovej vlády v roku 2012 – obsahujú táraniny o potrebe znižovania regionálnych rozdielov za asistencie masívnej podpory z eurofondov. Posúďte sami:
Vláda si je vedomá rozdielov v ekonomickej sile Bratislavského a ostatných vyšších územných celkov Slovenskej republiky. Svojou činnosťou v oblasti regionálnej politiky, pri rešpektovaní procesu decentralizácie právomocí z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy obcí a vyšších územných celkov, bude vytvárať rámcové podmienky pre zastavenie narastania týchto rozdielov a ich postupné znižovanie.
Verejné financie a daňová oblasť budú projektované a používané ako hlavný hospodársky nástroj na vybudovanie moderného sociálneho štátu s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie a postupne odstraňovať stále rastúce regionálne rozdiely a sociálnu nerovnováhu.
S cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie je potrebné aj v rámci Slovenska neustále podporovať rast investícií, a to najmä do zaostalých regiónov. Pri regionálnom rozvoji bude vláda SR klásť dôraz na znižovanie regionálnych rozdielov a posilňovanie kohézie medzi jednotlivými územnými celkami Slovenska.
Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na ďalší rozvoj regiónov a odstraňovanie rozdielov medzi nimi, a to najmä budovaním infraštruktúry a posilnením regiónov cez produkčné investície. Znižovanie regionálnych rozdielov v zjednotenej Európe podporí aj hospodárnym, účinným a účelným využívaním zdrojov z fondov Európskej únie. Vláda bude pokračovať v procese vyrovnávania regionálnych rozdielov s využitím synergie fondov EÚ.
Reči sa hovoria, chlieb sa je
Je tu však ešte jedna súvisiaca kontinuita – všetky menované vlády do jednej o znižovaní rozdielov síce bľabotali, no zároveň všetky konali v protiklade. Ani jedna z vlád nesmerovala eurofondy, ktoré mali byť liekom na vládou diagnostikovanú chorobu regionálnych rozdielov, primárne do tých problémových regiónov.
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti. Nezamestnanosť je zároveň jedným z hlavných dlhodobých problémov Slovenska. Po lepších rokoch je opätovne na vzostupe a miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2011 (13,59%) je dokonca vyššia ako za rok 2004 (13,07%) – teda vyššia ako v roku vstupu SR do EÚ.
Nezamestnanosť v máji 2004
V máji 2004, teda v čase vstupu Slovenska do EÚ, dosahovala nezamestnanosť na Slovensku 14,47%. Až v 20-tich z celkového počtu 79 okresov krajiny dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti viac než 20%. V okrese Rimavská Sobota presiahla dokonca 30% (až 30,22%), pričom v prvej desiatke najviac postihnutých okresov boli v máji 2004 ešte Revúca, Veľký Krtíš, Trebišov, Rožňava, Kežmarok, Košice – okolie, Sobrance, Sabinov a Poltár (v rozmedzí 24 až 30%). Na opačnom póle bolo 5 okresov, na ktoré sa delí hlavné mesto Bratislava (v rozmedzí 2,5 až 4%) a okresy Senec, Pezinok, Trenčín, Malacky a Ilava (všetky menej než 7%).
Rozdiel medzi okresom s najvyššou mierou (Rimavská Sobota) a najnižšou mierou nezamestnanosti (Bratislava IV) dosahoval 27,68 percentuálnych bodov (p. b.). Kým okres Rimavská Sobota bol 15,75 p. b. nad celoštátnym priemerom, okres Bratislava IV bol 11,93 p. b. pod priemerom. Problém nezamestnanosti a regionálne rozdiely medzi okresmi mal pomôcť riešiť prílev eurofondov po vstupe do EÚ.
Nezamestnanosť v decembri 2009
V decembri 2009, teda v čase, keď sa uzatvárali platby z eurofondov z prvého programovacieho obdobia 2004-2006 a politici sa chválili, že čerpanie viac než miliardy eur dokonca presiahlo 100%, nezamestnanosť na Slovensku dosiahla 12,66%. Rovnako ako v máji 2004, až v 20-tich z celkového počtu 79 okresov krajiny dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti viac než 20%. Smutný primát naďalej držal okres Rimavská Sobota (33,29%), nasledovaný Revúcou (30,05%), pričom v prvej desiatke ich v decembri 2009 sprevádzali ešte okresy Rožňava, Kežmarok, Sabinov, Trebišov, Veľký Krtíš, Poltár, Lučenec a Krupina (v rozmedzí 22 až 28%). Najnižšiu mieru nezamestnanosti stále dosahovalo naďalej päť bratislavských okresov (v rozmedzí 2,7 až 4%) nasledovaných okresmi Senec, Pezinok, Galanta, Trnava a Trenčín (5 až 7%).
Rozdiel medzi okresom s najvyššou mierou (Rimavská Sobota) a najnižšou mierou nezamestnanosti (Bratislava I) však narástol na 30,58 p. b. (teda takmer o 3 p. b. viac oproti máju 2004). Pozornosť by mala byť venovaná najmä faktu, že okres Rimavská Sobota bol v decembri 2009 až 21,03 p. b. nad celoštátnym priemerom, teda až o viac než 5 p. b. viac nad priemerom než v máji 2004. Okresy, v ktorých bola nezamestnanosť v čase vstupu do EÚ vyššia než 20%, majú rovnaký problém i naďalej. No nielen to, mali sme až 22 okresov, v ktorých bola nezamestnanosť nad celoštátnym priemerom a zároveň bola ich miera nezamestnanosti od celoštátneho priemeru viac vzdialená než v máji 2004. Nielenže celkové regionálne rozdiely po vstupe do EÚ rástli, podstatnejšie je, že hoci priemerná nezamestnanosť na Slovensku klesla, nezamestnanosť v najviac postihnutých okresoch bola dokonca vyššia ako v čase vstupu do EÚ.
Nezamestnanosť v decembri 2011
V decembri 2011, teda v dobe, kedy v eurozóne zažívame dôsledky prebiehajúcej vleklej finančnej, dlhovej a monetárnej krízy či krízy demokracie (vyberte si z ponúkaných kríz sami), je ako súčasť týchto javov na vzostupe i evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku, ktorá dosiahla 13,59%. V 16-tich zo 79 okresov SR dosahovala nezamestnanosť viac než 20%. Nemenným „lídrom“ je okres Rimavská Sobota (34,59%), nasledovaný v prvej desiatke okresmi Revúca (30,79%), Rožňava, Kežmarok, Trebišov, Sabinov, Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Vranov nad Topľou. Až osem z menovaných bolo v prvej desiatke už v čase vstupu do EÚ v máji 2004. Najnižšia miera je naďalej dosahovaná v bratislavských mestských okresoch (v rozmedzí 3,53 až 5,60%).
Rozdiel medzi okresom s najvyššou mierou (Rimavská Sobota) a najnižšou mierou (Bratislava I) dosahoval 31,06 p. b. Kým okres Rimavská Sobota bol 21,00 p. b. nad celoštátnym priemerom, okres Bratislava I bol 10,06 p. b. pod priemerom. Z porovnania s dátami za máj 2004 je zjavné, že rozdiely sa ešte zvýraznili, pričom okresy s najvyššou mierou sa oproti priemeru ešte viac vzdialili. Nevýrazne sa znížil rozdiel medzi okresom s najnižšou mierou nezamestnanosti a priemerom, čo však naznačuje, že dôsledky aktuálnej krízy vplývajú i na situáciu v bratislavských okresoch. Je zjavné, že tak problém nezamestnanosti ako i regionálne rozdiely, sa nedarí napriek prílevu miliárd eur z eurofondov riešiť a znižovať.
Nezamestnanosť v marci 2012
Najaktuálnejšie dáta hovoria, že situácia sa oproti decembru 2011 veľmi nezmenila – priemerná evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku predstavovala v marci 2012 13,69% a v 17-tich okresoch je vyššia než 20% (pozn. vzhľadom na nasadzovanie nového informačného systému služieb zamestnanosti ÚPSVAR SR sú štatistiky za mesiac marec 2012 len predbežné).
Smerovanie eurofondov do regiónov v programovom období 2004-2006
Parlamentné strany nás už roky vedno kŕmia bájkou o tom, že eurofondy sú prostriedkom na plnenie cieľa znížiť regionálne rozdiely. Ak by sa onen cieľ mal plniť, vyššiu podporu by mali dostávať tie regióny, ktoré sú v štatistických ukazovateľoch (napr. miera evidovanej nezamestnanosti) na tom horšie. No nedeje sa tak.
Napriek všetkým rečiam o znižovaní regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov, a napriek všetkým plánom a operačným programom, ani druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ba ani prvá vláda Roberta Fica samovznášajúca sa v bubline sociálneho štátu, vôbec nenastavili systém prerozdeľovania eurofondov tak, aby tieto verejné zdroje putovali primárne do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. Ako dokazujú naše prepočty, z 20-tich okresov, ktoré v máji 2004 dosahovali nezamestnanosť vyššiu než 20%, sa len 5 dostalo do prvej dvadsiatky tých okresov, ktoré boli v prepočte na obyvateľa najväčšmi podporené z eurofondov v prvom programovacom období. Vlády teda nenasmerovali eurofondy najmä do tých regiónov, o podpore ktorých mali a majú neustále plné ústa.
Smerovanie eurofondov do regiónov v programovom období 2007-2013
Tak, ako v skrátenom programovom období 2004-2006 nesmerovali eurofondy primárne do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti, ktoré sú zväčša zároveň i tými regiónmi, ktoré pociťujú najväčší deficit pokiaľ ide o štátom investované verejné zdroje do verejnej infraštruktúry, tak i v aktuálnom programovom období 2007-2013 platí, že k zmene nastavenia systému napriek deklaráciám nedošlo.
Keďže zodpovedné ministerstvá v pozícii centrálneho koordinačného orgánu v aktuálnom období nezverejňujú dáta na úrovni okresov, je možné porovnať smerovanie eurofondov len na úrovni krajov. Pravidelné správy o „implementácii“ eurofondov prerokovávané vládou SR sledujú čerpanie, plnenie sektorových priorít, informujú o nezrovnalostiach, kontrolách, no nie je v nich ani zmienka o vyhodnotení plnenia či neplnenia cieľa znižovania regionálnych rozdielov.
Do Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda do troch krajov, ktoré dlhodobo obsadzujú nelichotivé prvé tri priečky v miere nezamestnanosti, vlády nenasmerovali ani polovicu z celkového balíka dosiaľ zazmluvnených zdrojov (prvá Ficova vláda 2006-2010 a Radičovej vláda 2010-2011: spolu za obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2011). Do týchto troch krajov šlo spolu len 1322,71 eur v prepočte na obyvateľa, čo je len nepatrne viac, než je celoslovenský priemer, ktorý dosahuje 1279,37 eur na obyvateľa. Pre porovnanie, do Trenčianskeho kraja, ktorý dosahuje dlhodobo podpriemernú mieru nezamestnanosti (tab. č. 1), vlády nasmerovali 18,31% z celkového balíka eurofondov, čo v prepočte na obyvateľa predstavuje 2126,50 eur (tab. č. 2).
Keďže, ako sme už spomenuli, v sledovanom období rokov 2007 až 2011 o zazmluvňovaní eurofondov rozhodovali dve vlády, rozhodli sme sa na vyššie spomínané dáta pozrieť i z pohľadu prvej Ficovej vlády (2006-2010) a Radičovej vlády (2010-2011). Z porovnania je zrejmé, že prvá Ficova vláda brala menší ohľad na smerovanie eurofondov do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni krajov. Do Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja zazmluvnila približne tretinu z dostupných zdrojov, čo v prepočte na obyvateľa predstavovalo podpriemerných 624,36 eur (tab. č. 3). Dvojnásobné zdroje na obyvateľa však boli za Ficovej vlády zazmluvnené do Trenčianskeho a Žilinského kraja, ktoré majú dlhodobo podpriemernú nezamestnanosť (tab. č. 1).
Radičovej vláda si v porovnaní s prvou Ficovou vládou na smerovaní eurofondov do Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja dala záležať o niečo viac, keďže do týchto troch krajov nasmerovala spolu viac než polovicu zdrojov, o ktorých sa rozhodovalo. V prepočte na obyvateľa do nich šlo 698,35 eur, čo bola síce nadpriemerná hodnota, i tak to však bolo menej, než do roky protežovaného Trenčianskeho kraja (tab. č. 4).
Chorá diagnostika i chorá liečba
Nepreukázalo sa, že by eurofondy mali nejaký badateľný vplyv na pokles nezamestnanosti a regionálnych rozdielov na Slovensku. Ďalšie naše prepočty však poukazujú i na to, že neexistuje absolútne žiadna súvislosť a závislosť medzi tým, koľko peňazí z eurofondov v prepočte na hlavu putovalo do okresov, a tým, či sa v sledovanom období nezamestnanosť v danom okrese zvýšila alebo znížila. Ani lepšie prerozdeľovanie by teda nepomohlo – eurofondy sú totiž principiálnym omylom. Na mnohých príkladoch sa však preukázalo, že eurofondy mali a majú pozitívny vplyv na tých, ktorí za eurofondy politicky zodpovedajú, na tých, ktorí ich na Slovensku prerozdeľujú a na tých, ktorí v zmanipulovaných tendroch v „súťaži“ o eurofondy vyhrávajú.
Netransparentné nalievanie verejných zdrojov do regiónov nemôže byť motorom prospešných zmien. Zdravým základom pre cestu k udržateľnému rozvoju zamestnanosti v regiónoch „zdola“ môže byť len generovanie zamestnanosti prirodzeným spôsobom cez postupný vznik pracovných miest v súkromnej sfére. Táto cesta si vyžaduje naopak menej umelo pumpovaných verejných zdrojov, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, nezmyselnej regulácie a byrokracie, a ponechanie prostriedkov samotným tvorcom hodnôt – ľuďom a podnikateľom.
Boj s regionálnymi rozdielmi je nielen hlúpy a zbytočný, táto hra je tiež príliš nákladná – vyčerpáva spoločnosť ekonomicky a devastuje ju morálne a eticky. Rozdiely medzi regiónmi sú prirodzené rovnako ako sú prirodzené rozdiely medzi ľuďmi. Štát by nemal proti rozdielom „bojovať“. Štát by mal vytvárať rovné podmienky. To však nerobí – ba naopak – svojou vlastnou politikou nerovnomernej distribúcie „investícií“ do dopravnej infraštruktúry či podplácania zahraničných investorov cez stimuly z našich daní regionálne rozdiely dlhodobo pomáha prehlbovať. Stačí si dať do súvislosti mieru nezamestnanosti v okresoch a stav a rozvoj dopravnej infraštruktúry, o investovaní do ktorej desaťročia monopolne rozhoduje štát.
Štáty a EÚ sa správajú podľa hesla: najprv problém vytvoríme a potom vezmeme vaše peniaze a budeme sa tváriť, že nimi ten problém riešime. Sociálne cítiaci ľud nejednej členskej krajiny nám bude na túto zábavku nielen prispievať z daní, ale ešte i pritakať. A taká „regionálna politika“ sa dá „aplikovať“ desaťročia.
Autor je analytik KI, garant kapitoly Správa vecí verejných a spoluautor kapitoly Verejné financie v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.
Článok bol uverejnený dňa 17. mája 2012 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
