Vlády a iní centrálni regulátori rôznymi formami zasahujú do osobnej slobody, súkromného vlastníctva a konkurencie. Môžu. Mnoho ľudí s tým súhlasí, viac alebo menej to akceptuje. Príjemnejšie je napríklad nechať sa omotávať „sociálnymi výhodami“ a vymeniť tlak konkurencie za „pohodlie a istoty“. Nezamýšľaným dôsledkom toho však je zvyšovaná závislosť stále viac ľudí od vlády a podkopávanie základov tradičnej morálky, na ktorých stojí západná civilizácia, vrátane dobrovoľnej solidarity a rodiny.
Zdá sa, že sa to odvíja aj od nepochopenia alebo neakceptovania toho, čo je trh. Trh je súhrn individuálnych rozhodovaní ľudí, ktoré vedú k dobrovoľným výmenám statkov medzi ponúkajúcimi a dopytujúcimi za určitú vzájomne dohodnutú hodnotu. Takéto vymedzenie jasne vyvracia mýtus nespravodlivosti trhu, kde automaticky niekto získava na úkor iného a naopak potvrdzuje prospešnosť trhu pre zúčastnené strany výmeny.
Na obranu slobodného trhu ako „hry s pozitívnym súčtom“ prichádza KI a Liberální institut s knihou trinástich prednášok renomovaných klasicky liberálnych osobností, ktoré odzneli v Bratislave a Prahe: počnúc prednáškou nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Jamesa Buchanana v Prahe a končiac prednáškou riaditeľa pre publikačnú činnosť z Liberálního institutu Josefa Šímu v Bratislave.
Texty prednášok sú zamerané na problémy súvisiace s centrálnym regulovaním trhu a na predpoklady fungovania spontánneho poriadku v spoločnosti. Ich spoločným odrazovým mostíkom je učenie Adama Smitha o spontánne fungujúcej spoločnosti na báze individuálneho záujmu a „neviditeľnej ruky trhu“ v procese výmen a etických noriem so zainteresovanosťou na osudoch iných optikou „nestranného pozorovateľa“. Anthony de Jasay cituje Smitha, že „nestranný pozorovateľ sa nemôže stotožniť s tým, keď sa niekomu niečo berie, čo je pre neho užitočné, len preto, že to môže byť rovnako alebo viac užitočné nám“. Tým dôvodí proti zásahom do vlastníckeho práva. Josef Šíma pripomína, že práve vlastnícke právo je prazákladom spontánneho poriadku v spoločnosti.
Spoliehanie sa na spontánny trhový poriadok s „neviditeľnou rukou trhu“ je preto prirodzeným prejavom dôvery v človeka, a to aj s rešpektovaním jeho nedokonalosti. Pochopiteľne, nutnou podmienkou dlhodobo udržiavaného „spontánneho poriadku“ v spoločnosti sú aj v nej zabudované a čo najviac rešpektované „hodnotové mantinely“ slobody. Slovami Jamesa Buchanana ide o „etické minimum vzájomnej závislosti,“ dané „etikou reciprocity.“ Dôvera v človeka a „spontánny poriadok s neviditeľnou rukou trhu“ s rešpektovanými pravidlami prinášajú na rozdiel od snáh centrálnych plánovačov a regulátorov nielen individuálnu slobodu a prosperitu, ale aj tlak na osobnú zodpovednosť a etické správanie sa. Nech kniha Na obranu slobodného trhu k tomu aspoň malým dielom prispeje.
Autor je ekonóm KI a spolueditor knihy Na obranu slobodného trhu.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 5/2007.
Viac o knihe Na obranu slobodného trhu nájdete tu.
