Kritika trhu a jeho princípov a konkrétna politika vlády idú proti tomu, čo je ľuďom prirodzené – proti osobnej slobode a prinajmenšom z dlhodobejšieho pohľadu aj proti väčšiemu blahobytu ľudí.
Dnešná národne a socialisticky orientovaná vláda prechádza v ekonomickej a sociálnej oblasti od slov k činom. Dočkali sme sa napríklad zrušenia symbolických poplatkov v zdravotníctve, zrušenia privatizácie bratislavského letiska, rozhodnutia o vyplatení vianočného príspevku dôchodcom, návrhu na zníženie nezdaniteľného minima pre ľudí s vyššími príjmami, zámeru odškodniť klientov nebankových subjektov a zvažovania obmedziť súkromné dôchodkové sporenie. Vládni sociálni inžinieri aktuálne sľubujú aj zvýšenie regulácie trhu práce.
.akože sociálne
Vládne strany, najmä Smer, „filozoficky“ ukotvujú tieto kroky myšlienkami takzvaného štátu blahobytu a emóciami nabitou kritikou trhu. Vraj je to lepšie a sociálnejšie.
Lenže nič z toho nie je pravda. Rozhodnutie každoročne poskytovať vianočný príspevok dôchodcom a zámer odškodniť klientov nebankových subjektov nerešpektujú jeden z kľúčových princípov ekonómie: skúmať aj to, čo nie je vidieť na prvý pohľad, skúmať aj dlhodobejšie a nepriame dôsledky. Absurdnosť vianočného príspevku dôchodcom je navyše daná jeho štedrosťou, keďže nárok naň majú dôchodcovia s dôchodkom nižším ako 60 percent priemernej hrubej mzdy (čo zodpovedá 10 365 korunám).
Môže sa teda stať, že, povedzme, šička takto prispeje dôchodkyni, ktorá má vyšší dôchodok, ako má šička čistú mzdu. Vianočný príspevok dôchodcom spolu so zámerom zvýšenia daní (nakoniec asi v podobe zníženia a zrušenia nezdaniteľného minima) pre ľudí s vyššími príjmami sú príklady opatrení, ktoré sú nasmerované proti základnému prvku ľudskej prirodzenosti: princípu rôznosti. Vláda s vedúcou úlohou Smeru ich zdôvodňuje tým, že chce zvýšiť mieru solidarity v spoločnosti. Chce znižovať príjmové rozdiely medzi ľuďmi, a to jánošíkovsky: bohatším brať a chudobnejším dávať. Rozdiely medzi ľuďmi, aj príjmové, sú prirodzené, dôležité a štandardne spôsobené rozdielnymi schopnosťami a zručnosťami jednotlivcov.
Je absurdné vopred uvažovať s neštandardne (neeticky či protizákonne) vzniknutými rozdielmi v príjmoch. Také je potrebné dokázať. Dôsledkom bude aj obmedzenie slobody, vlastníctva a spriemerovanie trestaním schopnejších. Odškodnenie klientov nebankových subjektov by zase išlo proti ďalšiemu kľúčovému ekonomickému princípu, ktorým je princíp individuality v ľudskom konaní, vrátane nesenia rizika za svoje činy. Bez uvedomovania si rizika a znášania negatív, ktoré z neho môžu vyplynúť, sa ľudia nemôžu správať dostatočne ekonomicky a eticky. Riziko jednotlivca by nikdy nemalo byť umelo znižované či prenášané na iných. Odškodnenie bude škodlivé pre všetkých. Poškodí tých, ktorí neinvestovali a zaplatia za stratu zlého investovania iných, ale poškodí aj samotných klientov nebankových subjektov, keďže nepocítia dôsledky svojho konania v plnej miere na vlastnej koži. Tým sa vytvára predpoklad, že sa nemusia poučiť a racionálnejšie investovať v budúcnosti.
.proti vlastníctvu
Ďalší krok vlády – jej odstúpenie od privatizácie bratislavského letiska a tiež úvahy obmedziť váhu súkromného dôchodkového sporenia sú rôznymi príkladmi, ktoré zapadajú do vládneho spochybňovania princípu vlastníctva a vlastníckych práv, základného princípu nevyhnutného pre fungovanie trhu.
V oboch prípadoch vláda ide nielen proti princípu vlastníctva, ale aj porušuje neformálne pravidlá v spoločnosti, vytvára nebezpečné precedensy a vyvoláva nedôveru.
Ak vláda v takom krátkom čase stihla naraziť do podstatných trhových princípov, je len otázkou času, kedy narazí do ďalších: princípu maximalizácie úžitku a čistých výhod, princípu dobrovoľnosti, princípu neobmedzovanej konkurencie a princípu hodnoty (vyjadrujúceho, že nič nie je zadarmo). Kľúčový problém je, že vláda nechápe, čo vlastne trh je. Trh berie ako čosi imaginárne, nie ako odraz činností ľudí, súhrn individuálnych rozhodovaní, ktoré vedú k dobrovoľnej výmene medzi ponúkajúcimi a dopytujúcimi za určitú hodnotu. Za toto nedorozumenie zaplatíme vysokú cenu.
Autor je analytikom KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 44/2006 dňa 30. októbra 2006.
