Vláda schválila nový zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý obmedzuje voľnosť podnikania na pôde. Okrem pochybnosti o zmysle väčšiny opatrení nemožno nepostrehnúť ani slabú argumentačnú podstatu návrhu. Environmentálna norma predstavuje vládnu reguláciu, ktorá má korigovať takzvané externality, teda vedľajšie účinky produkcie, v tomto prípade poľnohospodárskej výroby. Snaha o riešenie problémov externalít vedie vlády k zakladaniu a posiľňovaniu vplyvu štátnych inštitúcií. V ochrane pôdy je to ministerstvo, pozemkové úrady a nová „pôdna služba“. Majú plniť funkciu prevencie (vo forme vzdelávania a informovania), kontroly (napríklad dodržiavania limitov znečistenia) a sankcionovania – to je však dosť nefunkčné riešenie.
Environmentálne externality nie sú v slobodnom trhu dôvodom na regulácie, ale na dôslednejšie presadzovanie vlastníckych práv. Prevenciu pokrýva trh cez súkromné firmy, ponúkajúce ochranu pôdy v stanovených limitoch. Štátna „pôdna služba“, ktorá sa má stať výhradným navrhovateľom opatrení v tejto oblasti, bude monopolom. Chybou je i sankcionovanie farmárov nad rámec súdnych rozhodnutí, ktoré bude môcť uskutočňovať pozemkový úrad bez jasných kritérií a len na základe svojho názoru. Skúsenosť v podobných prípadoch (napríklad ochrany vôd) potvrdzuje vysokú korupčnú rizikovosť a mizivú preventívnu účinnosť pokút. Jedinou akceptovateľnou funkciou tak ostáva preventívna kontrola limitov ochrany pôd, ktorú by mohol realizovať „štát“ (polícia), ale s prísnymi protikorupčnými pravidlami.
Sloboda trhu a jasné vlastnícke práva sú základným predpokladom poklesu poškodenia pôdy, najmä v dôsledku rastúcej delimitácie ornej pôdy, zvyšovania vlastníckej zodpovednosti a efektivity hospodárenia. Ani dôvodová správa k zákonu neargumentuje zhoršujúcim sa stavom pôdy, len pochybnými argumentmi o „potenciálnom ohrození“ eróziou (čo z hľadiska ochrany pôdy nič neznamená) a údajmi o výmere reálne poškodených pôd, ktoré sú jednoznačne lživé, pretože skutočný stav nepoznáme (technicky sa ani nedá získať).
Zákonom bude štát podnecovať nerovnosť podmienok podnikania – najmä finančne náročnými spôsobmi „pôdoochrannej praxe“ pri obrábaní pôdy, ktoré sa však budú týkať len niektorých pozemkov. Ich značná nákladovosť preto môže viesť ku korupčnému obchádzaniu povinností. Pozitívom nového zákona tak zostáva len úmysel zrušiť odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu a upustenie od pôvodnej snahy zaviesť chránené pôdohospodárske oblasti.
Ochrana pôdy zatiaľ nepodlieha obmedzujúcej európskej legislatíve. Na presadenie pozitívnych zmien preto stačila stručná novela. Znenie, v akom prichádza do parlamentu, však predstavuje riziká pre podnikateľskú slobodu a finančnú transparentnosť. A neprispieva k zlepšeniu kvality pôdy.
Radovan Kazda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 49/2003 dňa 3.12.2003.
