Len málo konceptov je takých elastických ako „konzervativizmus“. Na jednom konci spektra svojich významov sa konzervativizmus vypracoval na to, že dnes sa vníma ako propagátor občianskeho života nenásytnosti a honby za prospechom. Na druhom konci spektra hľadal konzervativizmus v mnohých európskych krajinách možno až príliš útechu v pravicovom extrémizme. V dnešnom Nemecku konzervativizmus vznikal z neúspechov Weimarskej republiky, teda zo skúseností, ktoré anglosaský konzervativizmus nepoznal. Táto historická etapa potom vysvetľuje konzervativizmus CDU a CSU, ktoré sa zameriavajú na umiernenosť a vyváženosť, na ochranu tradičných hodnôt i inovácie a na ovládnutie nemeckého politického stredu. V Nemecku sa budú na jeseň konať federálne voľby, a tak o povahe nemeckého konzervativizmu budeme ešte mnoho počuť. Pri zvážení dôrazu, aký kandidát CDU/CSU na kancelára Edmund Stoiber kladie na hospodárske úspechy Bavorska, sa niektorí možno neubránia pocitu, že koalícia sa dostala pod nebezpečný vplyv trhového konzervativizmu praktizovaného v Amerike. Iní trebárs pocítia skôr dôraz nemeckých konzervatívcov na spoločenské hodnoty a vyhlásia, že sme rovnako statickí ako sociálni demokrati. Pravda je oveľa zložitejšia. Politika CDU/CSU sa zakladá na myšlienke slobody jednotlivca, ale my veríme v individualizmus kalený západnou kultúrou a kresťanskou tradíciou. Na nespútaný individualizmus máme skeptický názor, lebo sme si vedomí ľudských hriechov a ešte oveľa hlbšie si uvedomujeme historické chyby a úchylky nemeckých dejín 20. storočia. Napriek skepticizmu o ľudskej povahe uznávame ľudský talent a schopnosti, ktoré sú motorom pokroku a inovácie, pretože veríme v schopnosť človeka naprávať chyby a omyly. Tieto dve črty predstavujú pevnú a zdravú základňu pre realistický pragmatizmus a odklon od ideologickej politiky – čo teraz Nemecko potrebuje. Nemeckí konzervatívci rozhodne nechcú nútiť ľudí, aby žili určitým spôsobom, skôr sa zasadzujú o politiku, ktorá pozná hranice štátu, trhu a jednotlivca. Politiku chápeme ako mechanizmus na zmierňovanie pretrvávajúcich konfliktov, napríklad takých, aké existujú medzi slobodou a bezpečnosťou. Jedna bez druhej je neudržateľná. Bezpečnosť bez slobody je nanič a sloboda bez bezpečnosti – národná či hospodárska – nemá veľký zmysel. Na týchto princípoch stojí sociálna trhová ekonomika, ku ktorej sa i naďalej hlásime. Najúčinnejším prostriedkom podpory ekonomického rastu je konkurencia, ale v prípade potreby či nutnosti v nej majú miesto i intervencie štátu, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnaké príležitosti, spoločenskú solidaritu a sociálnu rovnováhu. K ďalším cieľom patrí aj snaha zabrániť „ekonomizácii“ všetkých aspektov občianskeho života. Trh je totiž len nástrojom na riešenie ľudských problémov, nie odpoveďou na ne. Nemeckí konzervatívci sa aj preto napríklad usilujú o rovnováhu medzi ekonómiou a ekológiou. Cítime globálnu zodpovednosť za životné prostredie, a teda nemôžeme súhlasiť s jednostrannými rozhodnutiami jednotlivých národov, ak ignorujú potreby zvyšku sveta. Ak sa chceme otvoriť prúdom globalizácie, musíme tiež posilňovať miestne inštitúcie, ktoré pomáhajú rozvíjať spoločenské zväzky a identitu, ako sú rodina, miestne a regionálne spoločenstvo, náboženské komunity či tradície dobrovoľnej spolupráce pracujúcich, ktoré boli všetky v posledných rokoch zanedbávané. To je princíp „decentralizácie“, ktorý napomáha presun rozhodovacej moci na orgány štátnej správy, ktoré sú čo najbližšie k občanom. Toto je obzvlášť významné pre naše nazeranie na Európsku úniu, kde sa snažíme o účinnú rovnováhu medzi štátom a Európou. Pre nás nemeckých konzervatívcov nestojí európska integrácia a národná identita proti sebe. Vidíme ich skôr ako dve strany jednej mince. EÚ vznikla z presvedčenia, že niektoré ciele môžeme dosiahnuť len spoluprácou. Forma vlády, o ktorú sa v Nemecku a celej Európe zasadzujeme, je v podstate založená na zmysle a významoch morálneho diškurzu a morálneho rozhodovania, a nie na domnelej večnej pravde akéhosi abstraktného politického konceptu. Totiž len vytrvalý skepticizmus voči módnym politickým všeliekom – statickým či trhovo fundamentalistickým – je schopný podporiť pluralizmus a toleranciu a zabrániť narastaniu byrokracie, ktorá oslabuje našu ekonomiku. V rýchlo meniacom sa svete predstavuje tento skepticizmus stredu jediný súdny prístup, ktorý by zodpovedná politická strana a vláda mala zaujať. Týmto ľudským a realistickým pragmatizmom sa riadi práve náš politický prístup, pretože len on predstavuje nádej na prosperujúcu stabilitu, v ktorej rámci môžeme uskutočňovať nevyhnutné zmeny bez nebezpečenstva vzplanutia extremistických nálad či obáv z budúcnosti. Umiernenosť, tolerancia a schopnosť reformy v rovnakej miere sú heslami dnešného nemeckého konzervativizmus. Autor je bývalým ministrom vnútra SRN a predsedom CDU.
Nemecké konzervatívne krédo
