Nielen pandémia, ale aj inflácia vyvoláva u ľudí opodstatnené obavy a u politikov neprimerané reakcie. Pri výročí „Víťazného februára“ tak politici v boji s ňou oživujú cenové regulácie. Ekonomické zákonitosti aj praktické skúsenosti pritom potvrdzujú ich škodlivosť.
Dnes sa množia návrhy opozičných aj koaličných slovenských politikov na kompenzácie a regulácie cien. Vláda Viktora Orbána už zmrazila ceny benzínu, nafty a niektorých potravín. Aktuálnym príkladom u nás je memorandum medzi zástupcami vlády a Slovenských elektrární o strope ceny elektriny pre domácnosti v rokoch 2023 a 2024, ktoré ide v protismere k ministerstvom hospodárstva navrhnutej liberalizácii cien energií. Politici opäť živia v ľuďoch deformované pohľady na ceny, zakorenené od socializmu a prehĺbené politikami vlád so Smerom. Mnohí akceptujú používanie cien ako nástroja sociálnej politiky a to, že politici majú ovplyvňovať ceny a kompenzovať im ich rast.
Lenže nedeformované ceny sú s individuálnym vlastníctvom a konkurenciou nutným predpokladom racionálnych ekonomických rozhodnutí a vzájomne prospešnej ekonomickej spolupráce ľudí, tým aj efektívneho fungovania ekonomiky a ich prosperity. Sú nenahraditeľným signálom a nosičom zdieľania informácií o relatívnej vzácnosti ekonomických statkov a kompasom a koordinátorom ekonomických aktivít ľudí. Nahrádzajú ich chýbajúce znalosti vo svete rozptýlených a čiastkových individuálnych poznatkov. A umožňujú im konať tak, ako keby mali väčšie znalosti ako by mohla mať jediná myseľ z centra bez trhových cien. Motivujú ich tiež k úspornosti, zhodnocovaniu zdrojov a ich presunom do hodnotnejšieho použitia, a to podľa ochoty spotrebiteľov za ne zaplatiť.
Cenové regulácie podkopávajú tento ekonomicky životodarný cenový mechanizmus. Odporujú zákonom dopytu, ponuky a vzácnosti, obmedzujú slobodné konania ľudí a zapríčiňujú ďalšie negatíva. Administratívne stanovované maximálne ceny spôsobujú nedostatok. Pri nižšej ako trhovej cene chcú spotrebitelia kúpiť viac, ale poskytovatelia sú ochotní ponúknúť menej statku. Obmedzujú tiež konkurenčné prostredie, investície a hospodárske výsledky poskytovateľov, tým aj kvalitu tovarov alebo služieb pre zákazníkov a mzdy ich zamestnancov. A ako v prípade minimálnych cien vedú k plytvaniu a nárastu aktivít na čiernom trhu. Aktuálnou hrozbou sú aj negatívne dosahy zmrazenia cien elektriny na energetický trh, Slovenské elektrárne, ich zákazníkov a aj daňovníkov. To ako náhrada za uvalenie dane z „nadmerného“ zisku Slovenských elektrární otvára vládam dvere pre obdobné zásahy voči nim alebo iným podnikateľským subjektom. Cenové regulácie tiež posilňujú vplyv štátu.
Mementom sú zlyhania cenových regulácií v praxi. Príkladom je socialistické Československo, kde neboli reálne ceny. Neexistovalo totiž súkromné vlastníctvo kapitálových statkov a politická elita určovala ceny „od stola“ ako rovnaké v celej krajine. Mnohé pritom udržiavala prostredníctvom regulácií a daní umelo nízke. Systémovým dôsledkom centrálneho plánovania a regulovania ekonomiky, osobitne stanovovania maximálnych cien, bola preto nedostatkovosť. Nedávnejšími príkladmi negatívnych dopadov cenových regulácií krajín, už bojujúcich s oficiálnou infláciou, sú Venezuela a Argentína. Postupne sa prejavujú i v Maďarsku po tom, ako tam v novembri 2021 vláda zmrazila ceny palív. Historické zlyhania cenových regulácií dokumentuje kniha Štyridsať storočí mzdových a cenových kontrol: ako nebojovať s infláciou.
Cenové regulácie sú vždy škodlivé, pričom v boji proti inflácii maskujú infláciu (prejav problému), ale neriešia jej príčiny (podstatu problému). Jednou z ekonomických lekcií februára 1948, iných historických skúseností a ekonomického myslenia pre súčasnosť je neregulovať ceny a nechať ich na dohody medzi ľuďmi.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 27. februára 2022.
