Myslela som si, ze rozumiem svojej materčine. Niektorým slovám v poslednej dobe prestávam rozumieť. Jedným taký slovom sa stalo tak veľmi skloňované slovo konzervatívny. Často sa používa, keď sa hovorí o pápežovi. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, stále tomu nerozumiem. Ak je človek verný zásadám platným takmer 3 000, tak je konzervatívec. Ak som za rodinu, kde žije jeden muž a jedna žena a majú spolu deti, tak som konzervatívna. Ak som proti vražde v akejkoľvek podobe, tak som konzervatívna. Ak som za to, aby sa ľudia riadili svedomím, tak som konzervatívna. Budem chvíľku iná. Kašlať na rodiny, nemusia byť. Kašľať na zabíjanie a je jedno či vo vojnách či v nemocniciach. Mňa sa to netýka. Kašľať na svedomie. Aj Hitler povedal, že je to len židovský vynález, ktorý treba zničiť. Pane Bože, teda neviem. To Desatoro, ktoré si dal Mojžišovi. Vieš, asi si zabudol, že tu raz bude iná doba. Teda a ak si nezabudol, tak ti poviem, že mne to nevadí, lebo som konzervatívna. Milujem pravdu Desatora. Mám rada slobodu (libero), ktorá mi umožňuje vyvarovať sa zla. Tak ako tých padnutých elektrických drôtov, pri ktorých je nápis: “NEDOTÝKAŤ SA, ŽIVOTU NEBEZPEČNÉ!” Aj naďalej budem fandiť pápežovi, ktorý bude tak ako ja milovať Desatoro. Teda, keď už nerozumiem slovu konzervatívny, začína mi vŕtať v hlave aj slovo liberálny. Slobodný. Cítim sa slobodná, slobodná od zla, klamstiev, zastrašovania, ktoré tu okolo mňa sú. Som konzervatívna, lebo som za tradičné hodnoty, ktorými sa ľudstvo riadi veľmi, veľmi dlho. A tak mám dilemu. Čo vlastne znamená konzervatívny a liberálny? Nie je to len ďalšia mediálna demagógia jazyka? Och, materčina moja, daj pravý význam slovám. 🙂 Autorka je rehoľná sestra. Článok bol publikovaný na blogu sestry Hermany dňa 3. mája 2005.
Nerozumiem slovu konzervatívny
