Ad* Eduard Chmelár: Katolícka cirkev zasahuje, SME 5. 1. 2005
Tak sa nám Eduard Chmelár (Katolícka cirkev zasahuje, SME 5.1. – požiadavke Konferencie biskupov Slovenska, aby STV neodvysielala historický dokument BBC Životy Ježiša) zahral na Dostojevského. Lepšie povedané na jeho Veľkého inkvizítora. V poriadku pán učiteľ, len je potom namieste otázka, o čom to chcete na stránkach tlače diskutovať. O mýtoch? Alebo o historickom Ježišovi a jednom nepodarenom dokumente, ktorý ignoruje Boha a dejiny?!
Skúsme však predpokladať, že by pánovi Chmelárovi išlo o riadnu diskusiu. Tešil sa na film a dočkal sa cenzúzy. Aj keď to slovo sám nepoužil, zjavne si to myslí, pretože upozorňuje na „hrozivý trend,“ „ohrozovanie slobody prejavu“, katolíckou cirkvou, ktorej sa „začína dariť to, čo sa darilo v bývalom režime iba komunistickej strane.“
Rozlíšme si pre potreby tohto článku dva typy cenzúry. Prvú, ktorú vynucuje štátna moc zhora a druhú, ktorej sa domáha spoločnosť, komunita, zdola. Odmietať prvú znamená stáť na strane slobodnej, ak chcete liberálnej, spoločnosti. Odmietať tú druhú znamená neporozumieť občianskej spoločnosti. Príkladom prvej, štátnej cenzúry sú v súčasnosti tzv. zákony proti zločinom z nenávisti. Za jeden z takých „zločinov“ bol odsúdený švédsky kňaz Ake Green. Príkladom druhej cenzúry je napr. kauza “Chmelárovho” filmu.
Tento dokument, ktorý už STV vysielala, vyvolal v minulosti veľkú diskusiu a rozsiahle protesty slovenských veriacich. Tvrdenia filmu považujú veriaci kresťania za urážlivé a nepravdivé. Nie je to proste žiadny dokument, ale ideologický pamflet. Z Krista robí buriča a kresťanstvu bez argumentov podsúva napr. antisemitizmus, obrazovo vyjadrený obeťami holocaustu. Skrátka, film je klasickým protikresťanským žvástom. Ak sa pán Chmelár teší počas Vianoc na takéto filmy, má ich plné požičovne a nič mu nebráni pozerať ich dookola. Vo verejnoprávnej televízii však nemajú čo hľadať, a to práve preto, že ide – ako píše – o televíziu, „ktorú financujú zo svojich koncesionárskych poplatkov nielen,“ ale aj, dodávam „veriaci katolíci.“ Ak to veriacich katolíkov alebo iných kresťanov uráža, majú právo na protest. A ak si chce verejnoprávna televízia zachovať svoj verejnoprávny charakter, musí takýto protest rešpektovať. Nič iné sa nestalo. Štát nikomu nič nevnucoval, občianska spoločnosť osvedčila svoje postavenie.
Vie si napr. niekto predstaviť „dokumentárny“ film vysielaný na výročie oslobodenia Osvienčimu, ktorý by spochybňoval počty židovských obetí alebo „banalitu zla“ Rudolfa Hessa? Ak rozumieme antisemitizmu, mali by sme chápať aj antikatolicizmus, podstata je rovnaká.
Mimochodom, autor na záver konštatuje, že keby sa Kristus opäť vrátil na svet, mal by veľa práce. Súhlasím. A mám pre autora dobrú správu. Kristus sa nedávno opäť narodil.
Jaroslav Daniška
Autor je spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 14.1.2005 ako reakcia na článok Katolícka cirkev zasahuje.
