Prezident Gašparovič sa vetovaním novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám postavil do pozície principiálneho obhajcu čistoty nášho právneho systému. Duplicitná úprava priestupku na úseku práva na informácie v dvoch zákonoch naozaj nie je štandardnou situáciou. Riaditeľka odboru legislatívy a milostí Kancelárie prezidenta SR Mária Dreninová považuje za “závažný legislatívny problém, ak totožnú skutkovú podstatu priestupku a rovnakú sankciu za tento priestupok upravujú dva zákony” (SME, 10.12.2005) A to bez ohľadu na to, žeby prípadná duplicita trvala len dva mesiace, do nadobudnutia účinnosti novely priestupkového zákona, ktorej návrh je už v parlamente.
Faktom však je, že v našom právnom systéme je niekoľko takýchto priestupkových duplicít a jedným z dôvodov vypracovania spomínanej novely priestupkového zákona je práve snaha o ich odstránenie. Jedna z takýchto duplicít vyplýva zo zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý bol schválený v marci 2005 a ktorý prezident Gašparovič podpísal. Podľa tohto zákona sa priestupku dopustí ten, kto “doviezol, uviedol na trh alebo použil neregistrovaný prípravok na ochranu rastlín alebo iný prípravok” (§ 28 ods. 1 písm b) zákona o rastlinolekárskej starostlivosti). Zároveň však v priestupkovom zákone ostalo ustanovenie, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto “neoprávnene vyrobí, dovezie, uvedie do obehu alebo neoprávnene alebo nesprávne použije chemický alebo biologický prípravok na ochranu rastlín” (§ 35 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona). Podľa ktorého z dvoch zákonov má byť postihovaný ten, kto neoprávnene dovezie, uvedie na trh (do obehu) alebo použije neregistrovaný prípravok na ochranu rastlín? Ak by prezident pri podpisovaní zákona o rastlinolekárskej starostlivosti postupoval rovnako principiálne ako v prípade infozákona, mal ho parlamentu vrátiť s odôvodnením, že rovnaký priestupok bude postihnuteľný podľa dvoch zákonov. Vtedy to neurobil, teraz áno. Náhoda? Je snáď právna istota ľudí používajúcich neregistrované prípravky na ochranu rastlín z hľadiska čistoty právneho systému menším problémom ako právna istota úradníkov porušujúcich infozákon?
Ak chcel prezident zabrániť vzniku duplicity, mal pri vetovaní infozákona dve možnosti: Navrhnúť vypustenie príslušného priestupku z priestupkového zákona alebo z infozákona. Keďže predkladaná novela priestupkového zákona presúva špecifické priestupky z tohto zákona do špeciálnych zákonov, logickejšie by bolo prvé riešenie. Prezident navrhol druhé. Ak parlament prezidentovej pripomienke vyhovie, priestupok na úseku práva na informácie sa do infozákona teraz nedostane. A pootvoria sa tým dvere tomu, aby novelou priestupkového zákona tento priestupok vypadol z priestupkového zákona a “pozabudlo” sa na to, že sa má doplniť do informačného zákona. Náhoda?
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 12. decembra 2005.
