Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo návrh novely zákona č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov. Hoci je zákon účinný iba od júla minulého roku, novelizovať by v ňom určite bolo čo. Chyba je len v tom, že predložený návrh novely žiadny z problematických aspektov zákona nerieši. Práve naopak, podobu zákona ešte viac zhoršuje.
Otáznik visí už nad samotnou potrebou takéhoto zákona. Prečo má existovať protifajčiarsky zákon, keď neexistuje protialkoholový zákon, či zákon proti konzumácií udenín? Prečo štát prostredníctvom špeciálneho zákona zasahuje proti jednému zo starodávnych ľudských zlozvykov, a nie aj proti ďalším?
Jeden legitímne vyzerajúci dôvod by sa našiel. Je ním ochrana nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú vystavovaní zo strany fajčiarov. Keď sa niekto pri susednom stole napcháva mastným údeným bôčikom alebo obracia do seba jeden pohárik slivovice za druhým, vaše zdravie tým nijako nemôže poškodiť. Na rozdiel človeka, ktorý pri susednom stole fajčí.
Problémom je, že obsah zákona viac zodpovedá jeho vžitému neoficiálnemu označeniu (protifajčiarsky zákon) než oficiálnemu názvu (zákon o ochrane nefajčiarov). Je to oveľa viac zákon o šikanovaní fajčiarov než o ochrane nefajčiarov. Čo spoločné s ochranou nefajčiarov má až smiešne detailná špecifikácia varovných nápisov na krabičkách cigariet, či zúženie okruhu miest, kde si možno tabakové výrobky kúpiť? V týchto prípadoch ide o číry prejav nemiestnej snahy štátu “vychovávať” fajčiarov a strpčovať im život.
S ochranou nefajčiarov majú reálny súvis len tie ustanovenia zákona, ktoré vymedzujú miesta, kde je fajčenie zakázané. A len tak mimochodom, tejto záležitosti sa týkajú iba dva zo štrnástich paragrafov zákona. Na niektorých miestach zákon zakazuje fajčiť úplne, na iných povoľuje fajčenie iba vo vyhradených fajčiarňach. Do druhej skupiny patria zdravotnícke zariadenia, vysoké školy, študentské domovy, zariadenia sociálnych služieb, kultúrne zariadenia a uzavreté športové zariadenia. Navrhovaná novela chce zrušiť aj tieto výnimky a na všetkých spomínaných miestach zakázať fajčenie úplne. Pýtate sa ako prispieva k ochrane nefajčiarov zrušenie miestností vyhradených na fajčenie? Odpoveď znie: tak ako väčšina celého protifajčiarskeho zákona. Teda nijako. Ide len o prehĺbenie miery šikanovania fajčiarov. Nič viac.
Rovnako pomýlenú logiku odráža aj zámer pritvrdiť zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch. Podľa dnes platného znenia zákona sa zákaz fajčenia nevzťahuje na tie zariadenia spoločného stravovania, ktoré majú “oddelenú časť pre fajčiarov”. Podľa navrhovanej novely by malo ísť o “stavebne oddelenú časť pre fajčiarov”, ktorá “nesmie byť umiestnená tak, aby ňou museli prechádzať hostia a nesmú sa v nej konzumovať jedlo a nápoje”. Ako prispieva k ochrane zdravia nefajčiarov, keď fajčiari pri fajčení nemôžu konzumovať jedlo a nápoje? Už ani nehovoriac o tom, že si dosť ťažko predstaviť vlastníka reštaurácie, ktorý by vyhradil časť svojich priestorov pre zákazníkov, ktorí nebudú nič jesť, ani piť, iba fajčiť cigarety. Navyše cigarety, ktoré im (podľa navrhovanej novely) dokonca už dotyčná reštaurácia ani nebude môcť predať. Ide o faktický zákaz fajčenia v reštauráciách zahalený do pokryteckého hávu nesplniteľnej podmienky.
Chrániť zdravie nefajčiarov je iste chvályhodný cieľ. Ak sa však má napĺňať prostredníctvom štátom vynucovaného zasahovania do práv a slobôd občanov, je potrebné neustále si klásť otázku, či spôsob napĺňania tohto zámeru a realizovaná miera tohto zasahovania sú primerané účelu. Dôvodová správa návrhu novely deklaruje zámer zmeniť súčasný právny stav v oblasti ochrany práv nefajčiarov. Obsah novely je však snahou ešte viac obmedziť práva fajčiarov a vystaviť ich ešte väčšiemu šikanovaniu.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2005
