Písmo urýchľuje príjem informácií a schopnosť čítať bola predpokladom, vďaka ktorému písmo vzniklo. Schopnosť porozumieť čítanému podmienkou nebola. Naopak, existujú prípady, kedy autori písaného dúfajú, že čitateľ textu neporozumie. Tlačové správy Európskej komisie sú presne tým prípadom.
Obvykle stačí prečítať si nadpisy a hneď vieme, na čom nie sme. Aby bolo jasné, autor týchto riadkov sleduje nielen nadpisy, ale aj celé správy Európskej komisie. Je to jeho práca. „Odpad – rýchla cesta k vytváraniu pracovných miest a znižovaniu nákladov“, znie názov tlačovej správy komisie z 13. januára 2012.
Na začiatok veľmi dobré. Dlhé a heslovité, na otrundženie. Odpad vraj vytvára pracovné miesta, stačí dodržiavať regulácie EÚ, tvrdí správa. Pochopiteľne, že nevytvára. Dva a dva sú štyri. Vláda najprv vezme peniaze daňovým poplatníkom, alebo im vnúti nejaký iný povinný nákup (v tomto prípade si musia kúpiť služby separovania odpadu), čím hneď na začiatku zruší pracovné miesta, ktoré by vznikli, ak by tie peniaze ostali daňovým poplatníkom. Ale stačí tento krok jemne zamlčať a výstup je v poriadku. Zmocnili sme sa peňazí a použili sme ich. Vytvorili sme pracovné miesta.
Potom citát eurokomisára, ktorý vždy patrí na druhý odstavec správy a nikdy nie inam. Zabrániť, zvýšiť, zlepšiť, podporiť, dodržiavať, lacnejšie a taktiež znížiť. Tlačová správa bez citátu by nenaplnila kvórum optimizmu.
No a samozrejme úspory, šetrenia, cnostný život. Svet by šliapal ako hodinky, aj odpady by sme separovali viac, keby nebolo toho, „ktorého meno sa nemá hovoriť“. Ten je vinovatý za to, že ceny za skládkovanie sú – dámy odpustia – nižšie, než napríklad recyklovanie. Tento Luciferov poskok, volá sa TRH, to robí veľmi zákerne. „Ceny nezodpovedajú skutočným nákladom na zneškodnenie odpadu“, odhaľuje komisia. Nehoráznosť.
Nemôžeme si predsa dovoliť, aby skutočné náklady tovaru posudzoval spotrebiteľ prostredníctvom ceny výrobku. Skutočné náklady sú predsa iné a občan ich nemôže posúdiť, lebo nemá čas, hrdlačí celé dni za nedôstojnú mzdu u zlých kapitalistov. Skutočné ceny pozná iba vláda. Dobrá vláda. Teda, konkrétne máme na mysli veľkú a centralizovanú vládu. Pokiaľ možno takú, ktorá nie je vyrušovaná voľbami. Napríklad Európska komisia.
Takže výsledkom správy je takáto vec, vážení: ak naozaj, ale skutočne naozaj chcete ušetriť prírodu a k tomu aj vašich pár ťažko zarobených peniažkov, a zároveň chcete, aby Európska komisia vytvorila pracovné miesta pre vás všetkých, tak potom musíte z vašich bubákov prispieť na daň za skládkovanie odpadu. A je to vonku. Fuk. A k nim priplatiť ešte zopár „drobných“ navyše aj úradníkom Európskej environmentálnej agentúry, lebo oni to musia všetko sledovať a hodnotiť.
Koniec hlásenia o jednej správe Európskej komisie.
Autor je analytik KI a vydavateľ Odpady-portal.sk.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2012.
