Voľby, ktoré prebehli prvý novembrový týždeň, boli označené za víťazstvo jednoduchých Američanov, ktorí už majú plné zuby Washingtonu a politického status quo. Voľby sú vyzdvihované predovšetkým ako ukazovateľ toho, že voliči žiadajú škrty vo federálnych výdavkoch a zníženie deficitu a dlhu.
Ak však nový Kongres bude chcieť splniť očakávania voličov Tea Party, bude čeliť odstrašujúcim rozhodnutiam. Kongres nemôže stabilizovať rozpočet a dostať pod kontrolu federálny rozpočet len zbavovaním sa „tuku“ a odstraňovaním „mostov vedúcich nikam“. Skutočné škrtanie je možné iba zarezaním do „mäsa“, teda škrtaním výdavkov vo všetkých oblastiach. Ročný rozpočet bude čoskoro 5 biliónov dolárov, ak Kongres neurobí vážne kroky na zníženie výdavkov na nárokovateľné dávky, armádu a dlhovú službu. Ale koľkí z kandidátov Tea Party, ktorí si založili kampaň na škrtaní výdavkov, hovorili o sociálnom poistení, zdravotníctve, zahraničných vojnách alebo konsolidovanom dlhu?
Pokiaľ ide o nárokovateľné dávky, správa vedení sociálnej a zdravotnej poisťovne za rok 2010 hovorí za všetko. Načrtáva obraz nárokovateľných dávok, ktoré nie je možné udržať ani v prípade tých najružovejších scenárov hospodárskeho rastu. Nikto, bez ohľadu na politické tričko, nemôže nevidieť základný problém nepokrytých budúcich záväzkov v oboch programoch.
Mali by sme si uvedomiť, že sociálne poistenie bolo prvotne určené pre staré vdovy, aby nezostali v chudobe. Očakávaná dĺžka života v roku 1935 bola iba približne 65 rokov a na každého príjemcu sociálneho poistenia pripadalo niekoľko pracujúcich. Program nikdy nebol zamýšľaný ako všeobecné platobné prevody od pracujúcich k dôchodcom. Dnes však sociálna poisťovňa čelí nekrytým záväzkom približne za 18 biliónov dolárov.
Najskôr musí Kongres zastaviť využívanie daní zo mzdy na účely nesúvisiace so sociálnym poistením, čo bol trik Clintonovej administratívy na predstieranie vyrovnaného rozpočtu. Po druhé, Kongres by mal eliminovať protiústavné výdavky a ušetrené prostriedky použiť na to, aby pomohol prechodu na systém sociálneho poistenia na báze úplnej dobrovoľnosti. V blízkej budúcnosti musí Kongres dovoliť daňovým poplatníkom, aby sa rozhodli pre neplatenie federálnej dane zo mzdy výmenou za to, že nikdy nedostanú dávky zo sociálnej poisťovne.
Aj zdravotné poistenie má manko 30,8 bilióna dolárov v nepokrytých dávkach splatných v budúcnosti. Polovicu z nich tvoria úhrady za predpísané lieky. Kongres by mal okamžite zrušiť katastrofálne dávky za lieky schválené v roku 2003 prezidentom Bushom a republikánmi ovládaným Kongresom.
Fiskálni konzervatívci by sa nemali báť napadnúť nárokovateľné dávky z filozofického hľadiska. Mali by sme odmietnuť falošné rozprávky o tom, že programy nárokovateľných dávok majú vznešený účel alebo že si ich vyžadujú „pokrokové“ západné hodnoty. Prečo by sa malo od Američanov žiadať, aby zo svojich daní financovali penzie alebo lekársku starostlivosť starších občanov, najmä ak sú títo finančne zabezpečení?
Vojenské výdavky a úrok zo štátneho dlhu tiež predstavujú veľké federálne výdavky, ktoré musí Kongres riešiť reformou zahraničnej politiky a prísnejším dozorom nad federálnym rezervným systémom a ministerstvom financií.
Už dlho som kritizoval našu intervencionistickú zahraničnú politiku a Fed, a budem tak robiť aj naďalej. Je čas, aby Kongres čelil zásadným problémom, ktoré zasiahli sociálne a zdravotné poistenie a preukázal odvahu na skutočné zmeny v oboch programoch tým, že odmietne sociálny/vojnový štát.
Autor je dlhoročným americkým kongresmanom. Vo voľbách dňa 2. novembra 2010 bol znovuzvolený.
Prevzaté z www.campaignforliberty.com.
Preložil Svetozár Gavora, spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2010.
