Tak, ako komunisti tvrdili, že „inej cesty niet“, aj dnešní socialisti zo SMER-SD hovoria, že „vyššie dane sú nevyhnutné“. Viacerí ekonómovia ich v tom podporujú a vyššie zdaňovanie posväcujú. Zdá sa, že daňovníci to už majú „spočítané“. Pohľad na podstatu problému, dlhodobé dôsledky navrhovaných riešení, či aktuálne ekonomické možnosti sanácie verejných financií však odhaľuje omyl nutnosti zvyšovať dane.
Rozpočtová sekera je pre novú vládu a daňovníkov nemalým problémom. Téza premiéra Fica, že „žiadna vláda neprebrala verejné financie v tak dezolátnom stave,“ však vyznieva v duchu hesla „zlodej kričí, chyťte zlodeja!“. Deficit verejných financií bol v rokoch 2009 a 2010 na úrovni približne 5 mld. eur, kým v minulom roku bol „len“ na úrovni približne 3,4 mld. eur a podobne sa plánoval i ten tohtoročný.
Podstata problému veľkých rozpočtových sekier sa odvíja od prílišnej miery a rýchleho rastu verejných výdavkov a iných vládnych programov, nie od nedostatočných príjmov z dôvodu nízkeho daňovo-odvodového zaťaženia. Slovensko nepatrí medzi krajiny s najnižšou daňovo-odvodovou záťažou. Podľa minuloročnej štúdie Institut économique Molinari má 15 krajín EÚ nižšie daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov ako Slovensko. Verejné výdavky na zabezpečenie približne rovnakých a služieb v podobnej kvalite každoročne významne rastú. Mementom je rok 2009, keď sa verejné výdavky zvýšili o 2,7 mld. eur.
Návrhy riešení nastupujúcej vlády
Vymenovaný minister financií Kažimír avizuje snahu dosiahnuť úsporu 1,2 až 1,5 mld. eur a vtesnať tak budúcoročný schodok verejných financií pod 3% HDP. Má sa jednať o kombináciu vyšších daní a škrtov vo výdavkoch, pričom ohlasovaný konsolidačný pomer 2:1 je v prospech vyšších daní a neprospech daňovníkov.
Okrem pragmatických dôvodov získania príjmov sa vynárajú aj ideologické argumenty zmien daní. V duchu rovnostárstva, závisti a jánošíkovského komplexu sa Ficova vláda mieni zamerať na špeciálne zdanenie jednotlivcov s vysokými zárobkami, bánk a vysokoziskových firiem.
Posilnenie progresivity v zdaňovaní sa týka napríklad rovnej dane, aj keď daň z príjmu fyzických osôb je kvôli nezdaniteľnej časti základu dane (navyše od základu dane nad 100 násobok životného minima klesajúcej) de facto progresívna. Zavedenie vyššej sadzby 25% pri hrubých príjmoch nad 2750 eur mesačne by nemotivovalo byť pracovne produktívny a aktívny. Iným nezamýšľaným dôsledkom takého trestania úspešnejších môže byť ich daňová optimalizácia.
Ak by vláda presadila aj zavedenie vyššej sadzby (22%) v prípade dane z príjmov právnických osôb, brzdilo by to ekonomickú aktivitu podnikateľských subjektov na trhu. Negatívne dosahy by pocítili aj zamestnanci a spotrebitelia. K zníženiu ziskov a výnosov dane zo zisku bánk a k vyšším cenám bankových produktov môže dôjsť po zvýšení bankového odvodu na najvyššiu úroveň v EÚ (0,6 až 0,7%).
Vyššie dane dočasne môžu pomôcť plátať dieru v rozpočte i znížiť náklady na dlhovú službu. Cenou za to bude dlhodobé obmedzenie prosperity ekonomiky, zamestnanosti a účinnosti konsolidácie verejných financií. Vyššie dane, osobitne bohatších, odčerpávajú produktívne zdroje a disponibilné príjmy tvorcov ekonomických hodnôt a znižujú motiváciu podnikať, sporiť a investovať. Tým obmedzujú budúci ekonomický rast a verejné príjmy.
Vláda ohlasuje aspoň niektoré potrebné opatrenia vo výdavkoch, napríklad racionalizáciu ústredných úradov, rušenie špecializovanej štátnej správy a adresnejšie sociálne transfery. Počkajme si však na ich realizáciu.
Alternatíva bez zvýšenia daní
Alternatíva bez hlbšieho načrenia do vreciek daňovníkom existuje. Zníženie verejných výdavkov o 1,2 až 1,5 mld. eur je ekonomicky možné realizovať v tomto a najmä budúcom roku. Len v roku 2012 sa majú verejné výdavky medziročne zvýšiť o 1,2 mld. eur.
Výdavkové úspory možno dosiahnuť primárne znížením spotreby a administratívy verejnej správy. Objem miezd v ústrednej správe sa môže znížiť aspoň o 20%, tým ušetriť približne 600 mil. eur. Aj výdavky na nákup tovarov a služieb v ústrednej správe by sa mohli znížiť minimálne o 20%, tým získať úsporu približne 350 mil. eur. Výdavky na administratívu sa môžu razantne osekať zrušením alebo podstatným zredukovaním mnohých inštitúcií verejnej správy (úspora spolu v rozmedzí 450 až 530 mil. eur).
Odbúravať transfery do podnikateľskej sféry a iných podpôr komerčných aktivít v ekonomike je tiež opodstatnené. Ekonomický poriadok je potrebné spraviť napríklad v dotovanej železničnej a autobusovej doprave (400 – 500 mil. eur).
Nezanedbateľný význam má aj zníženie rozsahu a zvýšenie adresnosti sociálnej a zdravotnej sféry. Ekonomicky zdôvodniteľné je napríklad neposkytovať vianočný dôchodok (65 mil. eur), nefinancovať z rozpočtu niektoré služby súvisiace so sociálnou a zdravotnou starostlivosťou (vyše 100 mil. eur), či pretransformovať univerzálny prídavok na adresný (minimálne 210 mil. eur). Obdobne to platí aj pre transfery jednotlivcom mimo sociálnu sféru.
SMER – vyššie dane
Smer rozpočtovej politiky vlády SMER – sociálna demokracia stojí na omyle nutnosti zvýšenia daní. Prinesie dlhodobé negatíva pre ekonomiku Slovenska a má alternatívu v podobe redukovania verejných výdavkov. Tak, ako existovala aj iná cesta než budovanie socializmu, tak aj dnes existuje možnosť smeru konsolidácie verejných financií bez zvyšovania daní a odvodov. Zdá sa však, že so SMERom sa vyšším daniam nevyhneme.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2012.
