Existuje niekoľko vážnych dôvodov, prečo by poslanci mali odmietnuť schváliť návrh nového zákona o odpadoch.
Tu sú:
1.) Výdavky priemyslu a obchodu vzrastú
Ministerstvo nevie, aké náklady spôsobia nové regulácie pre výrobcov a dovozcov, čo otvorene priznáva v doložke vplyvov:
“Dopad na rozpočet verejnej správy (samospráva), ako aj na podnikateľskú sféru je ťažko vyčísliteľný, nakoľko v SR neexistujú relevantné a verifikovateľné informácie v oblasti odpadového hospodárstva.”
…
“Nakoľko nie sú známe presné čísla, ktoré samosprávy vynakladajú na triedený zber predpokladáme, že náklady na triedený zber (sklo, plasty, papier a kovy) dosahujú cca 33 % z celkových poplatkov (za komunálny odpad – pozn. aut.), čo predstavuje hodnotu 31,5 mil. €.“
Dá sa očakávať, že náklady pre priemysel a obchod vzrastú, pretože budú musieť prevziať väčšiu finančnú zodpovednosť za väčšiu časť triedeného zberu zo všetkých obcí. MŽP operuje s číslom 31,5 milióna eur, ktoré však nemá podložené nijakým argumentom, či štúdiou, ktorú si mohlo dať predtým vypracovať. O túto sumu naviac by mali po novom platiť firmy, najmä priemysel a obchod. V súčasnosti firmy prispievajú na plnenie limitov zhodnotenia a recyklácie obalov v sume do 10 miliónov eur ročne, ak to počítame cez čisté tržby oprávnených organizácií. To znamená, že firmy sa musia pripraviť najmenej na štvornásobné zdraženie služieb, no reálne to môže byť oveľa viac – najmä vtedy, ak „vďaka“ druhému bodu zostane na trhu iba jedna spoločnosť.
A či sa to prejaví na znížení poplatkov za komunálny odpad? Nájdite jedno obecné zastupiteľstvo, ktoré by schválilo zníženie poplatkov, na ktorých výšku si už obyvatelia zvykli. V konečnom dôsledku za „reformu“ zaplatí viac iba spotrebiteľ v cene výrobku.
2.) Ministerstvo navrhlo likvidačné podmienky autorizácie súťažiacich na trhu
Na Slovensku pôsobí v súčasnosti trinásť firiem – tzv. oprávnených organizácií – ktoré zabezpečujú pre tisícky obchodných a priemyselných firiem na Slovensku, aby sa určitý zákonom stanovený podiel odpadov z obalov, z objemu obalov, ktoré uviedli na trh, zozbieral, zhodnotil a recykloval. Podobný systém existuje aj pre elektroopady. V ňom pre stovky výrobcov a dovozcov zabezpečuje servis osemnásť firiem, tzv. kolektívnych organizácií.
Pre založenie oprávnenej organizácie alebo kolektívneho systému doteraz stačilo, aby firma podala žiadosť o zápis do registra a splnila formálne povinnosti, pričom jediným zásadnejším obmedzením, ktoré však veľmi neobmedzovalo súťaž, pretože sa dalo ľahko splniť, bolo to, že oprávnenú organizáciu nemohol založiť ktokoľvek, ale iba tzv. povinná osoba, teda niektorá zo spomínaných tisícok obchodných a priemyselných firiem na Slovensku. Navyše si tie povinnosti mohla povinná osoba plniť i sama.
Podľa nového návrhu ministerstva, oprávnenú organizáciu (po novom organizáciu zodpovednosti výrobcu – OZV) si nesmie založiť mnoho účastníkov trhu s odpadmi, napríklad ani ten, kto má vlastný spracovateľský závod a chce sám súťažiť o zákazníka.
„(2) Zakladateľom, vlastníkom ani prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov nesmie byť osoba, ktorá
a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie; uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 2, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti,
b) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach v inej organizácii zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu,
c) je s organizáciou podľa písmena b) prepojená prostredníctvom osôb pôsobiacich v akomkoľvek orgáne tejto organizácie,
d) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedenom v písmene a), ktorý pôsobí v inom členskom štáte.“
Ďalej musí mať OZV pri autorizácii uzavreté zmluvy o budúcej zmluve s obcami. Tie zatiaľ nemá uzavreté nik, ale v súčasnosti platné zmluvy s obcami má uzatvorené iba jedna oprávnená organizácia, pričom ostatné oprávnené organizácie vykonávajú svoje služby prostredníctvom zmlúv so zberovými spoločnosťami. Obce však nemusia v súčasnosti platné zmluvy s týmito organizáciami vypovedať. Sú k tomu len oprávnené (§ 135 návrhu zákona). Toto jednoznačne zvýhodňuje jedného súťažiaceho na trhu, čo Európska komisia namietala v pripomienkovom konaní. Ministerstvo pripomienku neakceptovalo.
Aby toho nebolo dosť, tak OZV musí pri autorizácii preukázať (§ 28, odst. 5e), že „zmluvné zabezpečenie zodpovedá objemu zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností“. To je niečo podobné, ako keby pekár mohol piecť chlieb iba vtedy, ak ministerstvu preukáže, že má zazmluvnený dostatok múky, či dokonca iba presne ten objem múky, ktorý potrebuje. Vtip? Nie. Plánované hospodárstvo v praxi, prakticky nevykonateľné.
Aby toho nebolo dosť, tak OZV musí preukázať „údaje o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu“. Čo tým chcel autor povedať? Údaje o územnom pokrytí klientov? Predstavte si, že chcete podnikať, ale ministerstvo si nepraje, aby ste podnikali. Vyzerá to presne takto.
3. Preregulovaný trh nebude fungovať
Ďalších dvadsať povinností, ktoré musí plniť OZV, vyplýva z odst. 4, § 28. To je odstavec pre labužníkov a silné nátury, môžete ho pokojne preskočiť:
(4) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná
a) vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej oprávneného pôsobenia,
b) uzavrieť za nediskriminačných podmienok s výrobcom vyhradeného výrobku patriaceho do predmetu jej autorizácie, ak o to tento výrobca prejaví záujem, zmluvu o plnení vyhradených povinností, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 8,
c) dodržiavať podmienky udelenej autorizácie,
d) plniť spoločne za všetkých zastúpených výrobcov ich vyhradené povinnosti a v prípade
1. evidenčných a ohlasovacích povinností
1.1. viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov,
1.2. podávať sumárne hlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať ohlasované údaje,
1. 3. na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú samostatne za jednotlivého zastúpeného výrobcu,
2. zabezpečenia nakladania s vyhradeným prúdom odpadu za zastúpených výrobcov v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto povinností jednotlivých zastúpených výrobcov prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov, a ktorý im zabezpečí splnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g),
e) zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu,
f) uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce,
g) vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a predchádzaní vzniku odpadov,
h) doručiť ministerstvu každoročne do 31. januára kalendárneho roka aktuálny zoznam zastúpených výrobcov,
i) najneskôr do 31. marca kalendárneho roka informovať zastúpeného výrobcu o rozsahu splnenia vyhradených povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) a g), ktoré za neho plnila v predchádzajúcom kalendárnom roku,
j) vykonávať pravidelne overenie správnosti údajov poskytnutých zastúpenými výrobcami podľa § 27 ods. 12 písm. b) a c) v rozsahu minimálne päť percent z počtu zastúpených výrobcov v priebehu troch rokov a následne ohlasovať koordinačnému centru a inšpekcii nedostatky zistené týmto overením,
k) každoročne, najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu,
l) bezodkladne informovať ministerstvo o tom, že nastali skutočnosti, ktoré vedú k ukončeniu výkonu jej činnosti,
m) prípadný zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadov v zmysle tohto zákona použiť výlučne na plnenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona,
n) doručiť ministerstvu každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok správu podľa odseku 9,
o) uchovávať údaje, ktoré boli podkladom pre vypracovanie správy podľa odseku 9 najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu,
p) zverejniť údaje zo správy podľa odseku 9 v rozsahu podľa odseku 10 na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok,
q) splniť úlohy, vyplývajúce z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom vo vzťahu k tej časti vyhradeného prúdu odpadu odobratého príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov z obce v súlade s písmenom e), ktorá presahuje súhrnný zberový podiel (ďalej len „presahujúce množstvo“) zastúpených výrobcov príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov vyhradeného výrobku a zastúpených výrobcov tretej osoby a úlohy vyplývajúce z jej určenia za povinnú osobu koordinačným centrom v súlade s postupmi podľa § 31 ods. 11 písm. d) a ods. 12 písm. a) a c),
r) oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru; na základe zmluvných podmienok podľa písmena f) môže tieto množstvá poskytnúť v prospech organizácií zodpovedností výrobcov, výrobcov zastúpených treťou osobou a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne a ktorí sú členmi koordinačného centra (ďalej len „klienti),
s) bezodkladne informovať zastúpených výrobcov o sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie tohto zákona,
t) ohlasovať koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu, ktorý mešká s úhradou záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu s ňou v trvaní dlhšom ako 30 kalendárnych dní.
Bod „r)“ napríklad znamená, že ak OZV vyzbiera viac odpadu, než potrebuje pre svojich klientov, môže „svoj“ objem poskytnúť konkurencii. Možno by jej to ušetrilo náklady, ale prečo by to robila, ak neodovzdaním množstva môže konkurenciu zlikvidovať, tým, že tá potom nesplní podmienky autorizácie?
4. Obce sa nákladov na triedený zber úplne nezbavia
Najmä u malých obcí hrozí, že žiadna OZV s nimi nebude chcieť uzavrieť zmluvu, pretože financovať zber malého objemu vytriedených zložiek z ťažšie dostupnej obce je veľmi nákladné. Vtedy má nastúpiť koordinačné centrum, ktoré dotyčnú obec pridelí jednej OZV losovaním (§ 31 odst. 12). OZV môže takejto obci navrhnúť, ako má zmeniť triedený zber v obci. Ak to však obec neprijme, potom OZV uhradí zberovej spoločnosti iba tzv. obvyklé náklady (§ 59 odst. 8). Zvyšok musí zberovej spoločnosti uhradiť obec z poplatku za komunálny odpad (§ 81 odst. 10). Obec tak naďalej bude platiť aj za triedený zber.
A ako sa vypočítajú tie obvyklé náklady? Ministerstvo pochopiteľne nevie, pretože je to technicky nemožné. Má to určiť vykonávacia vyhláška. V nej MŽP navrhuje nasledovný postup: „Výška obvyklých nákladov sa vypočíta osobitne pre každý región.“ Bodka. Obvyklé náklady sa vypočítajú tak, že sa vypočítajú.
5. Ministerstvo neakceptovalo jednu výhradu Európskej komisie, o obsahu druhej klame
Ministerstvo neakceptovalo pripomienku Európskej komisie k zmluvám OZV výhradne s obcami, ktorá upozorňuje, že tým vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. O ďalšej pripomienke Komisie, k pravidlu „jedna obec – jedna zmluva”, ktorá je v liste od Komisie podrobne opísaná, ministerstvo tvrdí, že v tom liste nie je a pripomienka neexistuje. Odvoláva sa na to, že list je v režime need-to-hnow, teda je určený len tým, ktorí potrebujú vedieť. Sám minister životného prostredia Peter Žiga o výhradách Komisie nehovorí pravdu.
V návrhu zákona o odpadoch, ktorý má takmer 270 strán, je mnoho ďalších nášľapných mín. Návrh zásadne mení podmienky podnikania pre zberové spoločnosti, ktorým odoberie motiváciu obchodovať s vytriedenými zložkami odpadu a druhotnými surovinami. Pre veľké a fungujúce zberové spoločnosti je to signál, aby slovenský trh opustili. Spracovatelia odpadu nebudú môcť súťažiť sami u pôvodcov odpadu, ale len u OZV. Obec môže so zberovou spoločnosťou uzavrieť zmluvu iba na päť rokov, čo môže zabrániť väčším investíciám.
Zákon o odpadoch nebolo potrebné celý meniť a tak sa nedá ubrániť pocitu, že ministerstvo sleduje cieľ zlikvidovať trh, ktorý už desať rokov celkom dobre funguje.
Článok bol uverejnený dňa 9. marca 2015 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
