Peter Gonda je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika, externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave a Slovak Senior Fellow britského think tanku Cobden Centre. Je autorom knihy Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie (2013). V rozhovore si zaspomínal na svoje brigády a vyjadril sa aj k zavedeným odvodom dohodárov a ekonomickej situácii na Slovensku.
Boli ste aj vy ako väčšina študentov a snažili sa privyrobiť si nejaké peniaze na brigádach?
Chodil som na brigády už pred vysokou školou a aj počas vysokoškolského štúdia. Zvyčajne išlo o duševne nenáročné brigády, napríklad pomocné práce na stavbách, pri sťahovaní, či pred vysokou školou vo vinici. Výnimkou bola niekoľkotýždňová brigáda, počas ktorej som s ďalšími študentmi pomáhal pri výrobe kupónových knižiek. Tá mi najviac utkvela v pamäti. Pravdepodobne je to aj preto, že som sa podieľal na niečom novom v spoločnosti, čo navyše súviselo s tým čo ma čoraz viac zaujíma – s ekonomickým dianím, v tom prípade konkrétne s privatizáciou.
Veľa mladých brigáduje hlavne kvôli zárobku. Pamätáte si, čo ste si kúpili za vašu prvú výplatu? 🙂
Z brigád pred vysokou školou som si kúpil riflovú bundu a z brigád počas nej koženkovú bundu. Tá koženková mi ostala dodnes. Občas ju aj vytiahnem zo skrine a prevetrám, keď sa vyberiem na koncert, či hudobný festival, v minulosti najmä so synom a v súčasnosti s manželkou a dcérou.
Bola nejaká práca, ktorú ste museli robiť a vyslovene ste ju nemali radi?
Keďže som si ich dobrovoľne vybral, tak nemusel… :), aj keď to zvyčajne boli práce, ktoré som neplánoval robiť po skončení vysokej školy. V tom vidím rozdiel medzi občasným alebo krátkodobým brigádovaním a dlhodobou prácou po škole. Pre krátkodobé brigádovanie môže byť zárobok postačujúcim cieľom, pre dlhodobo úspešnú prácu však nie. Som presvedčený, že primárnym cieľom a nevyhnutnou podmienkou úspešného dlhodobého pracovného pôsobenia je záujem o danú prácu. Prácu by človek mal robiť aj kvôli tomu, že ho baví, nie iba kvôli zárobku (hoci nespochybniteľnom pre výber práce a nevyhnutnom pre život). V takom prípade sa človek dlhodobo zdokonaľuje a dosahuje lepšie výsledky v určitom odbore (čo je predpoklad aj následného vyššieho finančného ohodnotenia). Brigádovanie však môže byť tiež také. Ak totiž mladý človek brigáduje v činnosti, ktorá ho baví a bude jeho profesiou, tak „zabije dve muchy jednou ranou“ a je to pre neho prínosnejšie.
Aké skúsenosti vám prinieslo brigádovanie? Myslíte si, že je dobré ak študenti brigádujú už počas štúdia?
Brigádovanie mi prinieslo nielen privyrobenie si, ale aj viac zodpovednosti. To podľa mňa platí univerzálne. Brigádovanie počas vysokej školy prispieva k zvyšovaniu zodpovednosti študentov. Znamená pre nich nielen príjmy, tým aj väčšiu finančnú sebestačnosť, ale nahrádza aj časť času potenciálne minutého na neproduktívne účely produktívnejšou činnosťou a prináša pracovné návyky, vrátane komunikácie s inými na pracovisku. Peniaze z brigádovania študenta by mali byť súčasťou jeho financovania vysokoškolského štúdia. Primárna zodpovednosť za financovanie vysokoškolského štúdia by podľa mňa mala byť prenesená z pliec daňovníkov na študentov vysokých škôl. Predpokladom toho sú však systémové zmeny vo financovaní vysokého školstva.
Takmer každý mladý človek (a nie len mladý) ako aj zamestnávatelia sa dnes sťažujú na odvody. Aký je váš názor na zavedenie týchto odvodov? Bolo ich zavedenie podľa vás správnym krokom?
Nie. Jeho dôsledkom je totiž zvýšenie odvodového zaťaženia a zníženie čistých príjmov dohodárov (vrátane študentov) a zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľov zamestnávajúcich dohodárov, obmedzenie jednej z pružnejších foriem zamestnávania, tým aj zníženie zamestnanosti a tvorby pracovných miest.
Myslíte si, že odvodové a daňové zaťaženie zásadne ovplyvňujú rast a tvorbu pracovných miest, resp. brigád?
Tak ako odvody dohodárov obmedzujú pracovné miesta dohodárov, tak daňovo-odvodové zaťaženie významne obmedzuje celkovú úroveň zamestnanosti a tvorbu produktívnych pracovných miest. Čím je vyššie, tým viac. Práve sociálne a zdravotné odvody spolu s daňou z príjmu fyzických osôb zvyšujú mzdové náklady zamestnávateľov, tým priamo znižujú zamestnanosť a tvorbu nových pracovných miest, prípadne spôsobujú presun niektorých do čiernej ekonomiky. Na Slovensku je pritom odvodové zaťaženie príliš vysoké, dosahujúce až približne 36% mzdových nákladov zamestnávateľov na zamestnanca, čo je jedno z najvyšších odvodových zaťažení v OECD. Po pripočítaní dane z príjmu fyzických osôb a DPH je to necelých 47% a po zarátaní aj spotrebných daní dosahuje daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca až vyše 51% mzdových nákladov zamestnávateľa. Vysoké daňovo-odvodové a osobitne odvodové zaťaženie je preto jednou z podstatných príčin vysokej miery nezamestnanosti na Slovensku.
Aké by bolo vaše odporúčanie pre ľudí, ktorí o tejto problematike rozhodujú? Aké kroky by mali vykonávať či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska, aby podporili rast zamestnanosti?
Zvyšovaniu produktívnej zamestnanosti by pomohol opačný smer ako realizuje vláda. Práve napríklad znižovanie spomenutých nadmerných odvodov by aj krátkodobo prispelo k rastu zamestnanosti. Spolu so znižovaním výdavkov na sociálne dávky by to tiež prispelo k znižovaniu mentality nárokovateľnosti a k finančne žiaducim úsporám vo verejných financiách. Nijaké nové vládne opatrenia nie sú potrebné a ani dlhodobejšie prínosné. Naopak. Stačí podstatne znižovať finančné a najmä odvodové zaťaženie, odstraňovať v minulosti zavedené bariéry a regulácie podnikania a zamestnávania a napríklad garantovať vymáhateľnosť vlastníckeho práva. Ekonomicky opodstatnené a žiaduce by bolo napríklad zrušiť zákonný inštitút minimálnej mzdy, deregulovať a decentralizovať kolektívne vyjednávanie, pracovno-právne vzťahy, vznik a zánik pracovného miesta (napríklad odbúraním zákonom vynútených garancií zamestnávateľov voči zamestnancom, typu odstupného a pod.) a odstrániť zákonné privilégiá odborov. V dlhodobejšom horizonte by tak podľa mňa bolo najúčinnejšie odbúrať vládne regulácie a umožniť fungovanie slobodného trhu práce postaveného na dobrovoľných dohodách zamestnaných a zamestnávajúcich, odbúrať iné bariéry a finančné záťaže (vrátane odvodov) podnikania a garantovať vymáhateľnosť práva. Ľudia by sa tiež už nemali a nemohli spoliehať na sociálne dávky namiesto práce.
Nedávno ste vydali publikáciu Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie. Čo všetko ponúka čitateľom? Čím by mohla osloviť mladšiu generáciu čitateľov?
V knihe sa snažím argumentmi podložene reagovať na aktuálne a závažné problémy eurozóny, ktoré sa týkajú peňaženiek, prosperity a slobôd obyvateľov v nej žijúcich, teda aj (mladých) ľudí na Slovensku. Hlavnú pozornosť v knihe venujem systémovým príčinám problémov eurozóny, dlhovej krízy a ekonomickej integrácie a možným alternatívam budúceho vývoja. Aj prostredníctvom tejto knihy chcem prispieť do diskusie o budúcnosti vývoja v priestore dnešnej eurozóny a EÚ a hľadaní dlhodobo účinného riešenia aktuálnych problémov v ňom smerom k podmienkam pre slobodnú a prosperujúcu spoločnosť, vrátane slobodného trhu peňazí, teda aj slobodných peňazí. Téma knihy sa preto bytostne týka budúcnosti mladých ľudí, nielen z pohľadu financií, ale aj slobôd a prosperity.
Máte tipy na nejaké ďalšie zaujímavé publikácie, ktoré by mohli mladých ľudí upútať, rozšíriť ich obzory a zároveň im nejakým spôsobom pomôcť?
Myslím si, že každá kniha, ktorú človek číta a pri nej rozmýšľa, je pre neho intelektuálnym obohatením a inšpiráciou. Je napríklad veľa kníh, ktoré môžu aj mladým ľuďom pomôcť vnímať podstatu ekonomického myslenia a fungovania ľudskej spoločnosti, aby bola slobodnejšou, nie centrálne riadenou a regulovanou. Pre mňa bola prvou takou knihou kniha Miltona Friedmana a Rose Friedmanovej Sloboda voľby. Na začiatok cesty k ekonomickému mysleniu v duchu princípov slobodnej spoločnosti odporúčam „zahryznúť sa“ do kníh, z ktorých sú dostupné v češtine alebo slovenčine napríklad Dobrodružstvá Jonatana Gullibla od Kena Schoollanda, kultové eseje Frédérica Bastiata pod názvom Čo je vidieť a čo nie je vidieť, esej Leonarda Reada Ja, ceruzka, či knihu Henryho Hazlitta Ekonómia v jednej lekcii. Následne odporúčam čítať Bohatstvo národov od Adama Smitha, Ekonomický štýl myslenia od Paula Heyneho, knihy od Friedricha Hayeka (nielen jeho Cestu do nevoľníctva) a Ludwiga Misesa (nielen jeho Ľudské konanie). Záujemcovia o pochopenie podstaty peňazí by určite nemali vynechať knihu Murraya Rothbarda Peniaze v rukách štátu a Jesúsa Huertu de Soto Peniaze, banky a hospodárske krízy. A nakoniec odporúčam aj romány Georgea Orwella Zvieracia farma a 1984.
Ak sa pozriete na ekonomickú situáciu, ktorá je dnes na Slovensku, čo ako hlavné by ste odporučili mladému človeku – študentovi resp. čerstvému absolventovi, ktorý by chcel začať podnikať?
Keďže nie som podnikateľ, tak sa nemôžem podeliť s vlastnými skúsenosťami. Môžem len spomenúť a pripomenúť niektoré univerzálne platné skúsenosti úspešných podnikateľov a ekonomické zákonitosti a predpoklady tvorby bohatstva, napríklad ponúkať niečo špecifické (svoje know how) a zaujímavé pre dopyt (aj v budúcnosti), tvorivo realizovať nápad, myšlienku, ekonomicky myslieť a konať (vrátane zásad finančnej obozretnosti), dlhodobo nazerať a pristupovať k podnikaniu, vytvárať a udržiavať si dobré meno (kvalitou, dodržiavaním záväzkov a iných sľubov a pod.), obrniť sa trpezlivosťou (napríklad voči vládnej byrokracii a legislatíve), poučiť sa z chýb a pádov (vlastných, aj cudzích), tvrdo pracovať, neustále sa snažiť zlepšovať a pružne sa prispôsobovať zmeneným podmienkam. Oplatí sa tiež inšpirovať sa úspešnými podnikateľmi, či firmami, ako bol napríklad pred približne sto rokmi Henry Ford, v súčasnosti napríklad firma Google, či na Slovensku spoločnosť ESET.
Máte nejaké motto, ktorého sa už dlhú dobu držíte?
Nemám jedno špeciálne motto. Snažím sa však žiť čo najviac slobodne, zodpovedne a aktívne. Opieram sa pritom aj kombináciu viacerých výrokov významných osobností, ako napríklad „sloboda je vzácna a krehká rastlina“ od Miltona Friedmana, „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný“ od Milana Rastislava Štefánika, „všetko, čo je potrebné pre triumf zla, je to, že dobrý človek neurobí nič“ od Edmunda Burkea a „neustupuj pred zlom, ale ešte odvážnejšie proti nemu bojuj“ (z latinčiny „Tu ne cede malis, sed contra audentior ito“) od Vergilia, motto, ktorého sa držal napríklad Ludwig Mises.Tiež sa mi vynára literárna postava Dona Quijota, neochota „plávať v prúde“, životná dôležitosť rodiny a priateľov a Senecov výrok „..byť sám sebou a nebyť sám“.
Rozhovor bol uverejnený dňa 8. januára 2014 na portáli brigada.sk.
