Tvrdí, že menová únia je dobrá, ak je prirodzená a vznikla na žiadosť trhu. Ak je však dielom politikov, ktorí ignorujú ekonomické zásady v mene popularity, dopadne to zle. Profesor ekonómie Philipp Bagus.
.hovoríte, že existovali dve európske vízie: liberálna a socialistická, pričom tá druhá zvíťazila. Čo tým presne myslíte?
Socialistická ešte nezvíťazila, ale vyhráva. Myslím, že podstatnú úlohu zohral v tejto bitke dvoch vízií aj pád komunizmu v roku 1989. Zjednotilo sa Nemecko, ktoré bolo bližšie k liberálnemu videniu Európy. Francúzska vízia bola o centralizovanej Európe so socialistickým nádychom. Nemecko sa zjednotením posilnilo. Navyše aj štáty strednej Európy, ktoré mali dosť socialistického impéria z Východu, inklinovali skôr k nemeckému videniu Európy ako k francúzskemu. Socialisti sa preto obávali hrozby, že Európa bude oblasť s voľným trhom, a že socialistické a centralizačné idey v budúcnosti nemusia prejsť. Preto sa rozhodli posilniť centralizáciu jednotnou menou, eurom. A to dnes spôsobuje problémy.
.myslíte si, že sen o európskom superštáte so sociálnymi výhodami pre každého je reálny?
Politici robia všetko preto, aby si tento sen splnili. Zavádzajú nové inštitúcie, stabilizačné mechanizmy. Hovorí sa už o európskych dlhopisoch a spoločnom ministerstve financií. Sú tu prvé kroky centralizácie.
.je idea jednotnej meny zlá pre ekonomiku?
Nie, menová únia nie je zlá myšlienka. Je prirodzenosťou trhu mať jednu či dve meny. Ak by fungoval zlatý štandard, nebol by som proti, ale spôsob, ako funguje Európska menová únia, je dnes problematický, pretože každá vláda si môže financovať svoje deficity prostredníctvom Európskej centrálnej banky.
.prečo krajiny južnej Európy vlastne súhlasili so zavedením eura?
Bolo to pre nich výhodné. Boli vtedajšími európskymi politikmi v podstate podplatení. Sľúbili im, že budú navyšovať eurofondy. Vyhovovalo im aj to, že budú mať nízke úroky a požičiavať si lacno peniaze. Veľa z týchto krajín už pri vstupe do EMÚ mali deficity, ktorými financovali sociálny štát. Napríklad Taliansko ušetrilo na úrokoch pri splácaní svojich dlhov po vstupe do menovej únie veľa peňazí.
.vy spomínate aj iný dôvod, prečo sa chceli zbaviť nenávidenej nemeckej marky.
Nikto nemal rád nemeckú centrálnu banku, lebo nechcela poslúchať politikov a znižovať úroky na požiadanie. Mohla si to dovoliť, lebo mala podporu nemeckého obyvateľstva. Politik, ktorý by si dovolil kritizovať nemeckú centrálnu banku, by stratil hlasy. Nemci si totiž pamätali hroznú hyperinfláciu v medzivojnovom období a verili, že centrálna banka ju ustráži.
.prečo Nemecko súhlasilo s tým, že sa vzdá marky, keď euro preň znamenalo toľko nevýhod?
Nemeckým politikom to vyhovovalo, lebo sa zbavili vplyvu svojej prísnej centrálnej banky. Vyhovovalo to aj komerčným bankárom, ale aj veľkým nemeckým exportérom či odborom. Na druhej strane, obyvatelia by boli proti euru, ale nikto sa ich nepýtal. Výhrady mali aj niektorí nemeckí ekonómovia a právnici.
.váš kolega profesor Jesús Huerta de Soto mi v rozhovore pred dvoma rokmi povedal, že centrálne banky sú zbytočné. Vy za dnešné problémy viníte aj politiku ECB.
Iste, veď držala a drží úrokové miery na veľmi nízkych číslach. To spôsobilo realitné bubliny v Španielsku či Írsku. A napokon financuje nezodpovedné vlády skupovaním ich dlhopisov.
.často sa hovorí, že ECB je len rozšírená nemecká Bundesbanka a má exportovať nemeckú monetárnu zdržanlivosť do zvyšku Európy. Vidíte dnes medzi ECB a bývalou Bundesbankou nejaké rozdiely?
Bolo dôležité pre nemeckých politikov presvedčiť voličov, že ECB bude ako Bundesbanka. Ale realita je iná. ECB sa nebojí inflácie, akceptuje dlhopisy zadlžených štátov ako zálohu na ďalšie úvery. Postupne sa ukazuje jej pravá tvár, ktorá poslúcha politikov a urobí všetko pre záchranu politického projektu eura.
.existuje nejaký rozdiel medzi ECB a americkým Fedom?
Sú tam podobné črty, ale aj rozdiely. Fed priamo kupuje štátne dlhopisy. ECB požičiava bankám peniaze na nákup štátnych dlhopisov a akceptuje ich ako zálohu na úver. Fed je viac inflačný, lebo sleduje nielen cenovú stabilitu, ale aj nízku nezamestnanosť. ECB má strážiť aj cenovú stabilitu, ale teraz sa mi zdá, že sa zameriava na záchranu eura a o infláciu sa veľmi nestará. Rozdiel je aj v osobách na čele oboch inštitúcii. Ben Bernanke študoval podrobne veľkú hospodársku krízu z 30. rokov a myslí si, že bola taká hrozná, lebo Fed vtedy netlačil dostatok peňazí. Takže dnes tlačí peniaze. ECB je čoraz opatrnejšia v tlačení peňazí. Trichet sa bojí, že ak by to prešvihol, Nemci by sa nahnevali a opustili menovú úniu, a to si nemôže dovoliť.
.predpovedáte, že euro padne, pretože na ECB sa vyvíjajú politické tlaky, bankový systém nefunguje zdravo a rozširuje sa neúmerne sociálny štát. Ale to isté sa deje aj v USA.
Je ťažké predpovedať, čo urobí Fed v budúcnosti, ale keď bude problémy riešiť stále tlačením nových dolárov, nedopadne americká mena dobre. Jej osud bude závisieť aj od budúcich prezidenstkých volieb. Ak vyhrá opäť Obama, bude vláda viac míňať a môže nastať hyperinflácia. ECB je zatiaľ rozumnejšia, ale dokedy, neviem.
.kritici rozpadu eurozóny hrozia aj tým, že by bolo veľmi nákladné sa vrátiť k národným menám.
To si nemyslím. Vytlačiť nové peniaze nie je dnes technický ani organizačný problém. Ak ste nezničili vaše koruny, tak ich môžete ešte oprášiť a znova využiť. Ale problémy by nastali v bankovom sektore. Ak by Gréci vyhlásili bankrot a vrátili sa k drachme, tak by mali problém nemecké banky, ktoré im požičiavali.
.ale nemali by problém aj bežní ľudia, ktorí majú napríklad hypotéku v eurách?
Ak ju mali v domácej banke, tak nie. Dlh by sa len prekonvertoval na koruny. A ak by bola koruna silnejšia, tak by ste ešte zarobili. Ale ak by ste mali dlh v zahraničnej banke a vaša mena by bola slabšia, tak by ste museli splácať viac.
.vidíte nejaké výhody v súťaži medzi viacerými menami?
Iste, napríklad nemecká marka bola kedysi vzorom pre iné meny. Bola silná a ostatné meny ju museli nasledovať, inak by devalvovali. Sledovali, akú politiku robí Bundesbanka a nasledovali ju, ak chceli byť úspešní. Dnes máme euro, a to je kontrolované viac Francúzmi ako Nemcami.
.akú budúcnosť eura a eurozóny vidíte?
Sú tri možné scenáre. Prvý je ten, že euro prežije. Nastavia sa prísnejšie pravidlá rozpočtového deficitu a určia sa tresty za jeho nedodržiavanie až po vyhodenie z eurozóny. Ak by Gréci dokázali privatizovať, predať nejaké ostrovy, znížiť štátne výdavky a oživiť ekonomiku, môžu prežiť. Ale vidíte veľký odpor ľudí proti týmto potrebným krokom. V Španielsku už tiež vidíme protesty. Treba tam reformovať pracovné právo, aby sa znížila nezamestnanosť, lebo dnes je človeka takmer nemožné prepustiť. Druhá možnosť je tá, že sa eurozóna rozdelí. Buď na dva bloky, alebo vystúpia iba niektoré štáty. Tretia možnosť je, že sa vytvorí európsky centralizovaný superštát s rovnakými daňami, spoločným ministerstvom financií, transfermi a možno aj hyperinfláciou.
.píšete, že euro bolo krokom k jedinej celosvetovej mene. Ako by vyzeral svet s jedinou menou?
Bola by jedna svetová banka, a tá by tlačila peniaze, ale spôsobovala by aj problémy. Musel by sa vymyslieť kľúč, ako by sa peniaze prideľovali jednotlivým štátom.
.slovensko rieši zvláštnu dilemu. Na jednej strane sme zadným dvorom Nemecka a z ekonomickej integrácie s Nemeckom profitujeme. Na druhej strane musíme čeliť nemeckému tlaku na harmonizáciu daní a sociálnych štandardov. Čo by ste nám v tejto situácií poradili?
Znížte dane ešte viac a liberalizujte pracovné právo. Odolávajte centralizácii a ak to nepôjde, zbavte sa eura a zaveďte zlatý štandard.
.čo by ste radili obyčajným ľuďom? Majú si sporiť v eurách alebo radšej úspory zmeniť na švajčiarske franky?
V prvom rade by mali voliť politikov, ktorí sa chcú eura zbaviť. Čo sa týka úspor, radil by som nemať peniaze v banke či v hotovosti, lebo hrozí vysoká inflácia. Investujte ich radšej do akcií či do cenných kovov. Nehnuteľnosti sú tiež dobrá investícia, ale nie v Španielsku či Írsku. Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň 26/2011 dňa 27.~júna~2011. Philipp Bagus prišiel do Bratislavy na pozvanie Konzervatívneho Inštitútu M.R. Štefánika na prednášku v rámci programu CEQLS, podporeného Nadáciou Tatra banky a Penta Investments.
Philipp Bagus je profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride a asistent editora časopisu Procesos de Mercado: Revista Europea de Economía Política. Vo svojej výskumnej a pedagogickej činnosti sa zameriava predovšetkým na menovú teóriu a teóriu ekonomických cyklov. Je autor knihy Tragédia eura. Viac o prednáške, vrátane videozáznamu, nájdete tu.
