Dodržujem zákon a tak platím sociálne odvody dvakrát. Ako? Som učiteľ s pracovnou zmluvou a zamestnávateľ mi mesačne zráža na takzvané sociálne poistenie 9,4 percenta z hrubej mzdy na účet Sociálnej poisťovne. Som však aj živnostník. Za uplynulý rok som mal zo živnosti príjem vyšší ako 120-tisíc korún. Na výšku nákladov, ktoré som musel vynaložiť na jeho dosiahnutie, sa ma však nik nepýta. Či som v zisku, či som v strate, zákon mi ustanovuje povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne 2017 korún mesačne.
Uniká mi spravodlivosť a pridaná hodnota systému: pre živnostníka, aj pre zamestnanca. Škoda len, že v mojom dôchodkovom veku nebudem mať dvakrát vyšší dôchodok či iné pôžitky, vyplývajúce z mojich dvojnásobných „vkladov“ do spoločnej pokladnice menom Sociálna poisťovňa. V daňovom systéme mi zákonodarcovia uľahčili výpočet a platbu daní. Jednoducho si raz do roka spočítam všetky príjmy zo živnosti (v tomto prípade si odpočítam i náklady) a výšku hrubej mzdy (od ktorej sú odpočítané uhradené preddavky na daň). Výsledok tejto jednoduchej matematiky (výsledné zdanenie) odvediem na účet daňového úradu.
V odvodovom systéme však táto jednoduchá matematika nefunguje. Ako živnostník som diskriminovaný, pretože spôsob výpočtu a výška odvodov zo živnosti sú viac než alarmujúce. Na príslušné tlačivo Sociálnej poisťovne sa totiž do kolónky „príjem zo živnosti“ vpisujú výnosy zo živnosti, a nie skutočný príjem živnostníka. Tento malý slovný háčik mi uložil povinnosť načiahnuť si každý mesiac o viac ako dve tisíckorunáčky hlbšie do vačku.
Uvítal by som, keby sme uplatnili rovnaký princíp výpočtu a platby odvodov sociálneho zabezpečenia ako v prípade výpočtu a platby dane z príjmu. Spočítajme si „príjmy“ zo živnosti, príjmy zo zamestnaneckého pomeru, vypočítajme si percento odvodov a na konci roka si vzniknutý rozdiel so Sociálnou poisťovňou. Nad úžitkami, ktoré mi plynú zo systému sociálneho zabezpečenia, sa radšej v tejto chvíli nezamýšľam.
Platím dane a aj odvody, dokonca niekoľkokrát. Žijem v predstave, že prispievam do systému, ktorého existenciu raz môžem aj ja potrebovať. Už teraz však viem, že mi systém samotný nevráti ani zďaleka to, čo som do neho vložil a vložím. Je najvyšší čas uskutočniť zásadnú zmenu v povinnom systéme „sociálnych“ odvodov – zjednodušiť a znížiť ich.
Andrej Kramár
Autor je pedagóg na Fakulte manažmentu UK.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 22/2004 dňa 2.6.2004.
