Dňa 2. marca 2009 sa v egyptskom Šarm al Šejku uskutočnila medzinárodná konferencia na podporu palestínskej ekonomiky a obnovu pásma Gazy. Zástupcovia viac než 70 krajín z celého sveta prisľúbili investovať v Gaze takmer 3,6 miliardy eur.
Podľa správ z konferencie darcovské krajiny trvali predovšetkým na pokračovaní mierového procesu, aby nebolo obnovovanie vojnou zničeného pásma pri najbližšom konflikte opäť ohrozené. Darcovia tiež požadovali, aby o využití týchto prostriedkov nerozhodovalo islamistické militantné hnutie Hamas, ale Západom podporovaný šéf palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás.
Podpora teroristov
Tento postoj desiatok krajín potvrdzuje, že ak hnutie Hamas nepovažujú priamo za teroristickú organizáciu (ako napr. USA a Európska únia), tak ho minimálne považujú za destabilizujúci a mier ohrozujúci prvok v tomto problematickom regióne.
Po darcovskej konferencii sa v domácej palestínskej politike udiala zaujímavá zmena. Znepriatelené hnutia Fatah (ovládajúce západný breh Jordánu) a Hamas (ovládajúci pásmo Gazy) po troch rokoch vzájomných potýčok odrazu začali spolu rokovať o vytvorení spoločnej vlády. Zdá sa, že 3,6 miliardy eur je veľké lákadlo a ani jedna strana sa nechce vzdať možnosti byť pri tom, keď sa tieto peniaze budú rozdeľovať (podobnosť so záujmom slovenských politických strán byť pri rozdeľovaní eurofondov je čisto náhodná).
Otázne je, ako by sa k takejto vláde postavili darcovské štáty a či by ochota Hamasu podeliť sa s Fatahom o moc v pásme Gazy bola pre ne dostatočnou zárukou, že peniaze budú použité na tie ciele, na ktoré ich darcovia chcú venovať. A predovšetkým, že zahraničná pomoc nebude, ako už veľakrát v minulosti, zneužitá na posilnenie postavenia militantných palestínskych skupín a zvýšenie ich popularity medzi palestínskym obyvateľstvom.
Ale aj keby sa ani malá časť zahraničnej pomoci nedostala do rúk Hamasu a bola by prerozdeľovaná zahraničím akceptovanou a Západom podporovanou palestínskou samosprávou vedenou hnutím Fatah prezidenta Mahmúda Abbása, ešte stále neexistuje záruka, že zahraničná pomoc nebude zneužitá na podporu extrémistických skupín, ktoré majú silný vplyv v palestínskej spoločnosti.
O tom, že sa tak deje, svedčí i štúdia, ktorú vypracovala britská mimovládna nezisková organizácia TaxPayers‘ Alliance v spolupráci s ďalšími mimovládnymi neziskovými organizáciami z piatich členských krajín EÚ, vrátane Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. V štúdii sa zameriavame na to, ako palestínska samospráva (tá vedená hnutím Fatah) dodržiava závery konferencie v Annapolise, ktorá sa uskutočnila v novembri 2007. Na tejto konferencii sa izraelská vláda a palestínska samospráva zaviazali dosiahnuť „konečnú dohodu o mieri, ktorá Palestínčanom zaručí ustanovenie Palestíny ako slobodného domova pre Palestínčanov a Izraela ako slobodného domova pre židovských obyvateľov“. V štúdii tiež sledujeme, ako palestínska samospráva dodržiava pravidlá zakotvené v zmluvných dokumentoch zasadnutia štvorky (USA, Rusko, OSN a EÚ), ktoré sú predpokladom pre to, aby palestínska samospráva mohla prijímať priamu pomoc.
Podpora šíreniu nenávisti
V štúdii sa opierame o monitoring uskutočňovaný organizáciou Palestinian Media Watch, ktorý ukazuje, že ani Západom preferovaná palestínska samospráva hnutia Fatah nevyvíja vždy činnosť smerujúcu jednoznačne k zmierovaniu Palestínčanov s Izraelom.
Napríklad palestínskou samosprávou riadené médiá pri viacerých príležitostiach prezentovali teroristov, ktorí majú na svedomí životy nevinných civilných obyvateľov, ako hrdinov a mučeníkov. Štúdia uvádza ako príklad informovanie palestínskych médií o Samirovi Kuntarovi, ktorého Izrael v júni 2008 oslobodil výmenou za väzňov hnutia Hizballáh. Samir Kuntar si pôvodne odpykával štvornásobný doživotný trest za vraždy, ktorých sa dopustil. Okrem iného i za to, že puškou rozdrvil lebku štvorročnej Eynat Haranovej.
Po jeho prepustení oficiálny denník palestínskej vlády Al-Hayat Al-Džadida oznámil, že „prezident Mahmúd Abbás blahoželal k včerajšej výmene väzňov a tiel mučeníkov. Prezident poslal svoje požehnanie rodine Samira Kuntaru.“
Okrem toho Ahmad Dahbur, bývalý námestník ministra kultúry palestínskej samosprávy, napísal: „Žehnám slobodných hrdinov a ich vodcu, hrdinského bojovníka Samira Kuntara, a žehnám ducha hrdinky Dalal Mughrabi (pozn. autora: samovražedná atentátnička, ktorá zavraždila i 12 detí) a všetkých priateľov týchto hrdinov.“
Palestínska televízia (ovládaná hnutím Fatah) označila Samira Kuntaru za hrdinu, „ktorého hrdinstvá zabili Židov a vojakov“. Jeho podobizeň bola opakovane zobrazovaná vo vysielaní palestínskej televízie vedľa mapy Izraela, ktorý bol úplne zakrytý palestínskou vlajkou. To je typický príklad demonštrácie cieľa palestínskych extrémistov, ktorým nie je mierové spolunažívanie Palestínčanov a Židov v dvoch štátoch – palestínskom a izraelskom – ale zničenie štátu Izrael.
A v palestínskou samosprávou vydávaných učebniciach sa objavujú aj takéto pasáže: „Hrdinovia, Alah vám sľúbil víťazstvo… Vyvarujte sa prázdnych rečí… Vaši nepriatelia chcú žiť, ale vy chcete zomrieť. Vaši nepriatelia lúpia, aby si naplnili prázdne žalúdky, zatiaľ čo vy hľadáte záhradu [raj], ktorá je taká veľká, ako sú nebesá a Zem … smrť nie je horká v ústach veriacich. Kvapky krvi vytekajúce z vašich tiel sa zajtra premenia na ohnivočervený roj meteorov, ktoré budú padať na hlavy vašich nepriateľov.“
To je dôvod, prečo by sa pri smerovaní pomoci na palestínske územia malo dbať nielen o to, aby sa pomoc naozaj dostala k tým, ktorí ju potrebujú, ale aj o to, aby si prostredníctvom tejto pomoci nerobili štvavú kampaň predstavitelia extrémistických skupín, ktorým nejde o skutočný mier na Blízkom východe. Prípadne, aby táto pomoc nebola využívaná a zneužívaná na šírenie nenávisti k Židom a všeobecne k „neveriacim“.
Podpora aj za naše peniaze
Mnoho slovenských občanov si možno povie: „Prečo by nás to všetko malo vôbec zaujímať?“ Myslím si, že by nás to malo zaujímať minimálne z dvoch dôvodov.
V prvom rade, na darcovskej konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia SR a podľa oficiálnych informácií prisľúbili finančný príspevok k obnove Gazy vo výške 66 tisíc eur, ktorý by „mal byť využitý v rámci humanitárnej pomoci obyvateľom Gazy jednak prostredníctvom Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA), ako aj vo forme priamej zdravotníckej pomoci SR“.
Po druhé, Európska komisia prisľúbila na rekonštrukciu Gazy a na reformy palestínskej samosprávy príspevok vo výške 436 miliónov eur. Nie je to prvý príspevok EÚ pre Palestínčanov. Napríklad v roku 2007 EÚ poskytla 420 miliónov eur ako pomoc palestínskym územiam. Táto suma predstavovala približne 0,37 % z celkového rozpočtu EÚ. A aj keď to mnoho slovenských občanov zatiaľ tak nevníma, sú to aj naše peniaze, pretože aj SR prispieva do rozpočtu EÚ nemalou sumou (aj keď je v konečnom súčte zatiaľ čistým prijímateľom z rozpočtu EÚ). Ak predpokladáme, že Slovensko sa podieľa na uvedenej sume prostredníctvom svojich príspevkov do rozpočtu EÚ, v roku 2007 prispelo palestínskej samospráve celkovou čiastkou 1,7 milióna eur.
Mali by sme sa zaujímať o to, či sa naše peniaze používajú skutočne na humanitárnu pomoc civilnému palestínskemu obyvateľstvu a na ekonomický rozvoj palestínskych území, alebo slúžia priamo či nepriamo na zvyšovanie popularity extrémistov medzi palestínskym obyvateľstvom a šírenie nenávisti, čím sa znižuje šanca na skoré mierové vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Autor je analytik KI.
Štúdiu Palestínska výchova k nenávisti po konferencii v Annapolise nájdete na webstránke KI tu.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2009.
