Duch protekcionizmu a ekonomického nacionalizmu sa zasa raz rýchlo šíri a vyvoláva obavy o prosperitu, bezpečnosť a slobodu ľudí. Odhaľovať podstatu problému takéhoto prístupu je preto opäť nanajvýš dôležité.
Prezident USA Donald Trump prešiel od slov typu „obchodné vojny sú dobré a je ľahké v nich zvíťaziť“ k činom a jeho administratíva spustila sériu colných obmedzení dovozu, osobitne na čínske tovary. Odvetou sú, samozrejme, čínske clá. Politika protekcionizmu však zahŕňa aj kvóty na objem dovozu a zahraničnú produkciu, licencie a dotácie domácim výrobcom a vývozcom, či manipulovanie s menou na podporu vývozu. Reštrikcie obchodu v EÚ a najmä v Číne sú väčšie ako v USA. Práve Čína je dnes príkladom merkantilistickej politiky ekonomického nacionalizmu.
Takáto politika selektívne zvýhodňuje domáce firmy, vysiela falošné signály o ich konkurencieschopnosti, a tým znižuje ich podnikavosť. Zároveň obmedzuje a deformuje konkurenciu a udržuje neproduktívne pracovné miesta. Dôsledkom dovozného cla je nižšia konkurencia na domácom trhu, pokles produktivity, inovácií, produktívnej zamestnanosti a vyššie ceny a menší výber produktov pre spotrebiteľov. Poškodzuje tak nielen zahraničných obchodných partnerov, ale aj ľudí v domácej krajine. Všetci sú porazení, okrem lobistov v čase podpory. „Obchodné vojny“ sú navyše zdrojom medzinárodných konfliktov.
Protekcionizmus je aj proti logike ľudského konania a ekonomickým zákonitostiam. Pripomeňme, že obchodujú ľudia, nie štáty a že obchod je obojstranne prospešný. Obom zúčastneným prináša vyššiu ekonomickú hodnotu. Nositeľom ekonomickej hodnoty tak nie sú len peniaze, ale i vymieňané tovary. Politiky podpory „dobrého“ vývozu a obmedzovania „zlého“ dovozu, či „ekonomickej sebestačnosti“ sú ekonomicky nezmyselné a prosperitu podkopávajúce.
Zdrojom bohatstva sú realizované myšlienky ľudí v konkurencii, odvíjajúce sa od deľby práce a obchodu. Obchod môže vďaka dynamickej relatívnej komparatívnej výhode efektívne fungovať aj vtedy, ak jeden z obchodných partnerov je vo všetkom produktívnejší ako druhý. Predpokladom je, že sa špecializujú podľa nižších nákladov obetovanej príležitosti – podobne, ako je pre riaditeľa firmy výhodnejšie firmu manažovať a na asistentskú činnosť si najať zamestnanca, hoci je v oboch činnostiach výkonnejší.
Alternatívou protekcionizmu je slobodný obchod. Ten vždy zvýši produktivitu konkurenciu, prosperitu, bezpečnosť a slobodu ľudí. Existoval vo Veľkej Británii necelých sto rokov po zrušení obilninových zákonov v roku 1846 a dnes funguje napríklad v Hongkongu. Británia vtedy patrila a Hongkong patrí k najslobodnejším a najprosperujúcejším vo svete.
K odbúraniu protekcionizmu v Británii prispelo hnutie za slobodný obchod Adama Smitha, Davida Ricarda a iných vplyvných mysliteľov. Dnes potrebujeme oživiť toto úspešné hnutie za slobodný obchod z druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia. Nádejou sú množiace sa hlasy renomovaných ekonómov. Napríklad Steve Forbes, Arthur Laffer a ostatní z „Committee to Unleash Prosperity“ nedávno vyzvali Donalda Trumpa, aby pri vyjednávaniach presadzoval obojstranné nulové clá, subvencie a iné bariéry obchodu. Jednoduchšou možnosťou je zaviesť jednostranný slobodný obchod. To pre USA navrhoval Milton Friedman a pre Britániu presadzujú ekonómovia z „Economists for Free Trade“ a z viacerých britských think tankov.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 21. októbra 2018.
