Paul Volcker, bývalý šéf amerických federálnych rezerv, poverený Kofi Annanom vyšetriť obvinenia z korupcie okolo programu OSN „Ropa za potraviny“ predstúpil pred verejnosť a povedal iba to, čo všetci dávno vedeli a mnohí o tom aj rozsiahlo písali: „Ropa za potraviny“ je naozaj korupčným škandálom. A ukázal aj prstom – na Benona Sevana, Cyperčana arménskeho pôvodu a dlhoročného vysokého úradníka OSN, ktorého v roku 1997 Kofi Annan poveril konsolidovať a riadiť tento program. Kofi sa cíti zhrozený.
Program „Ropa za potraviny“ vznikol, keď začali prenikať správy, že sankcie uvalené na Saddámov režim v Iraku spôsobujú veľké utrpenie obyčajných ľudí. To utrpenie Saddám úmyselne stupňoval a aj patrične propagandisticky predával. Bezpečnostná rada OSN prijala v apríli 1995 rezolúciu, ktorá autorizovala program a umožnila Iraku predávať istý objem ropy na získanie prostriedkov na nákup potravín pre obyvateľstvo. Odhaduje sa, že sa počas trvania programu vyviezla ropa za takmer 70 miliárd dolárov. Už dávno je známe, a dokladajú to aj údaje, ktoré zverejnil iracký denník Al-Mada, že Saddám rozdával poukazy na výhodný nákup ropy politikom a úradníkom po celom svete. Tí potom na jej predaji dobre zarobili a čiastočne sa vraj delili aj so Saddámom. Sú medzi nimi ľudia ako bývalý francúzsky veľvyslanec pri OSN, bývalý francúzsky minister, britský poslanec, prezidentka Indonézie, politické strany (najmä komunistické, ale aj strana Vladimíra Žirinovského), ruská ortodoxná cirkev, bývalý predseda ruskej vlády, atď. Zoznam je veľmi dlhý. A je na ňom, prirodzene, aj Benon Sevan, muž, ktorý celý ten program nezištne až do jeho trpkého konca riadil. Ale nie je v tom sám, to naozaj nie. Je tam napríklad namočený aj Kofiho syn Kodžo, a človek by musel byť naozaj ukrutne naivný, aby uveril, že samotný Kofi Annan o tom nič netušil. Celé roky na korupciu upozorňovali rôzne firmy a inštitúcie, obsiahlo o tom písali popredné noviny, ako napríklad The Wall Street Journal či New York Times, a predovšetkým bol Benon Sevan dlhoročným a veľmi blízkym Annanovým spolupracovníkom.
Z programu „Ropa za potraviny“ sa vyvinul naozaj nie len najväčší, ale aj najextravagantnejší, najpokryteckejší a najotvorenejšie zvrhlý program pomoci aký bol kedy poskytovaný cez OSN. Neexistuje v známej histórii žiadny korupčný škandál, ktorý by bol zároveň taký obrovský a tak dokonale „globálny“. OSN ako inštitúcia je dokonale zdiskreditovaná aj inými svojimi činmi (je nakoniec iba taká dobrá ako suma členských krajín, ktoré ju tvoria), ale „Ropa za potraviny“ z nej urobila hospodársky i politicky nelegitímnu inštitúciu. Nech si o tom myslia tí, ktorí považujú OSN za jediný a nedotknuteľný zdroj legitimity v medzinárodnej politike čokoľvek, celá vec sa jednoducho nemôže prepiecť obetovaním akéhosi hrabivého nímanda menom Benon Sevan. To by bolo nie len príliš lacné, to by bolo priamo hlúpe.
Autor je redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník Konzervatívneho inštitútu
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 02/2005
