Slabé výsledky v čitateľskej gramotnosti, ktoré u slovenských žiakov odhalila štúdia PISA 2009, nie sú iba problémom dospievajúcej mládeže. Odborníci varujú, že ťažkosti porozumieť zmyslu prečítaného textu, používať kritické myslenie, vystihnúť podstatu a vyznať sa v bežných životných situáciách majú aj staršie generácie.
“Nejde len o písanie, čítanie a pochopenie textu. Na to sa nabaľujú ďalšie veci. Experti napríklad upozornili, že ľudia sa často nevedia zorientovať v praxi. Zamestnanci sa nedokázali riadiť podľa pokynov, slabú majú i finančnú gramotnosť – nerozumejú zmluvám, nevedia si vybaviť úvery,” hovorí Zuzana Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Ako dodáva, na budúci rok by sa Slovensko malo po prvý raz zapojiť do výskumu gramotnosti dospelých: “Obávam sa, že ani u nich nedopadne dobre.” Podľa Zimenovej by sa Slovensko mohlo inšpirovať zahraničím. Vo Fínsku, ktoré sa v prieskumoch čitateľskej gramotnosti umiestňuje na vrchných priečkach, existuje hustá sieť knižníc, obyvateľstvo veľa číta. “Nedabujú ani zahraničné filmy. Vďaka tomu sa učia angličtinu a zároveň musia rýchlo čítať,” približuje analytička.
V Nemecku sú zase veľmi populárne autorské čítania beletrie. V Česku, ktoré je na tom s čitateľskou gramotnosťou podobne ako my, nedávno zaviedli masívnu kampaň “Celé Česko čte dětem”. Cieľom je čítať najmenším aspoň 20 minút denne, a to najmä v rodine. U nás však o také aktivity nie je záujem. “Záchranu vidím vo veľkom celospoločenskom pohybe. Treba sa sústrediť nielen na školy, ale aj na osvetu a kampane,” radí Zimenová. Školský systém podľa nej treba opraviť, ale iba s tým si spoločnosť nevystačí.
Čítajte ďalej v článku denníka Pravda zo dňa 20. decembra 2010, kde sa k téme vyjadrila i analytička KI Zuzana Zimenová. Viac na stránkach denníka Pravda tu.
