Na Slovensku sa udržiava atmosféra, že európska menová a celkovo európska ekonomická integrácia v podobe ako prebieha je nevyhnutná (napríklad pre spolocný trh), a že je pre občanov Slovenska automaticky výhodná. Prezentuje sa ako jednosmerka, na ktorej je euro nástrojom napríklad riešenia ekonomických a iných problémov a vyššej prosperity občanov v nej žijúcich.
Považujem to za živenie ilúzií, ktoré sa opiera o nerešpektovanie alebo opomínanie princípov ekonómie a podstaty (vymedzenia) trhu, penazí a meny. Pripomeňme ekonómom známe fakty, že peniaze vznikli spontánne ako dobrovoľne všeobecne akceptovaný prostriedok výmeny, že „jednotná mena nie je podmienkou spoločného trhu práce, kapitálu a statkov“, a že výmena meny automaticky neznamená zmenu bohatstva a životnej úrovne ľudí. Hlavným motívom súčasného spôsobu európskej menovej integrácie tak nie sú ekonomické dôvody. Ak nie ekonomické, tak aké?
Dominantné motívy európskej menovej integrácie v jej aktuálnej podobe sú jednoznačne politické. Okrem samotného vývoja európskej ekonomickej integrácie to potvrdzujú napríklad slová bývalého hlavného ekonóma a člena bankovej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Otmara Issinga, že „z histórie nie je známy prípad dlhodobo udržateľnej menovej únie bez štátnej identity“ a bývalého kancelára Nemecka Helmuta Kohla, ktorý sa vyjadril: „Chceme politickú unifikáciu Európy. Bez menovej únie nemôže vzniknúť ani politická únia“. Zapadá to do smerovania európskej ekonomickej integrácie, ktorá je podriadená politickej centralizácii, kde namiesto pôvodných myšlienok slobodnej výmeny a bezcolnej zóny voľného obchodu čoraz viac prevládajú centrálne regulácie a zjednocovania (harmonizácie) podmienok.
Aj európska menová harmonizácia prináša vážne systémové problémy a riziká, o ktorých sa na Slovensku minimálne diskutuje. Už skutočnosti, ktoré nastanú po zavedení eura – strata výmenného kurzu domácej meny, vzdanie sa národnej menovej politiky v prospech centralizovanejšej nadnárodnej menovej politiky, väčšia zviazanosť s ekonomikami eurozóny a akceptovanie dnešných a budúcich záväzkov a podmienok v eurozóne – potvrdzujú, že ide o celospoločensky závažné rozhodnutie, ktoré predstavuje aj dlhodobé systémové problémy a riziká pre občanov Slovenska.
V príspevku Problémy európskej menovej integrácie (nielen) pre Slovensko uverejnenom v zborníku prednášok z medzinárodnej konferencie Úloha práva v menovej sukcesii, ktorá sa konala v dňoch 4. až 6. marca 2008 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, sa ekonóm KI Peter Gonda zameriava na porovnanie preceňovaných prínosov a podceňovaných problémov a rizík členstva v eurozóne a v závere naznačuje alternatívu voči prebiehajúcej európskej menovej integrácii a euru, postavenú na princípoch (menovej) konkurencie a (zmluvnej) slobody.
Text prednášky nájdete vo formáte PDF tu.
