V novoročnom prejave v deň desiateho výročia od uvedenia eura do obehu vyjadrila Angela Merkelová presvedčenie, že Európa sa z dlhovej krízy vynorí silnejšia. Piatok trinásteho už oslavné tóny prehlušila ľadová sprcha od Standard & Poor’s (S&P) v podobe zníženia ratingov deviatim krajinám eurozóny. Prekvapenie však nie je namieste.
Januárový krok agentúry zapadá do realistického pohľadu na podstatu problému a na vývoj v eurozóne. Účinným reakciám naň môže pomôcť pripomenutie príčin a dôsledkov zníženia ratingov a európskej dlhovej krízy.
Príčiny a dôsledky poklesu ratingu
Zníženie ratingu Francúzska, Rakúska, Talianska, Portugalska, Španielska, Cypru, Malty, Slovinska a Slovenska bolo trhmi očakávané, najmä kvôli problémom s verejnými financiami a nepriaznivým ekonomickým vyhliadkam. Krajiny sú navyše v europasci neúčinných a škodlivých opatrení vychádzajúcich z európskej úrovne. S&P zdôvodnila svoj krok neschopnosťou európskych lídrov a vlád riešiť súčasné dlhové problémy v eurozóne.
Dôsledkom je oslabenie eura, väčšia obozretnosť investorov do vládnych dlhopisov a vyššie úrokové náklady na dlhovú službu. Osobitné dôsledky prinesie pokles ratingu Európskeho fondu finančnej stability (EFSF, známy ako dočasný euroval), ktorý S&P zverejnila po znížení ratingu 9 krajín eurozóny. Jeho rating sa odvíja od ratingu krajín s najvyšším ohodnotením. Medzi tie už od januára nepatria Francúzsko a Rakúsko, hoci prinajmenšom Francúzsko k nim de factonemalo patriť už niekoľko mesiacov.
Dočasný euroval tak stratil nedávno zvýšenú úverovú kapacitu a deklarovanú schopnosť lacno si požičiavať. Prinavrátenie jeho ratingu na pôvodnú úroveň by si vyžiadalo opäť zvýšiť garancie za úvery, čo je dnes politicky ťažko priechodné. Eurovalu tak pravdepodobne ostane nižší rating a bude si požičiavať drahšie. Potvrdzuje sa tým jeho nefunkčnosť a odkrýva jeho neopodstatnenosť a škodlivosť, ako i zbytočné navyšovanie garancií, kvôli ktorému padla slovenská vláda.
Pokles nášho ratingu neprekvapil
Zvýšenie záruk Slovenska za dočasný euroval v stave slovenských verejných financií a rizík v eurozóne prispelo k zníženiu ratingu Slovenska. Zníženie spôsobili najmä väčšia rozpočtová sekera bez šetrenia výdavkov na tento rok, než sa vláda pôvodne zaviazala, dve neúspešné aukcie štátnych dlhopisov a neúčinné európske opatrenia. Navyše, vláda nielenže nenaplánovala primárny prebytok (nižšie verejné výdavky bez dlhovej služby ako verejné príjmy), ale počíta s vysokým primárnym deficitom.
V dôsledku nižšieho ratingu Slovenska klesne záujem investorov o slovenské štátne dlhopisy, zvýšia sa ich rizikové prirážky a následne výdavky na dlhovú službu. Navýšilo by to verejné výdavky, deficit a urýchlilo nabaľovanie verejného dlhu. Ak by to vláda nezvrátila (najmä razantnými škrtmi verejných výdavkov), môže dôjsť k ďalšiemu zníženiu ratingu Slovenska.
Aká by mala byť reakcia?
Odkazom zníženia ratingu pre vlády a politických lídrov v EÚ je zdvihnutý prst nad doteraz uplatňovanými krokmi, tlak na ich zastavenie a hľadanie alternatívnych riešení. Európski politici a byrokrati by preto mali ukončiť doterajšie opatrenia. Neriešia podstatu problému krízy, ale problémy odkladajú a náklady rozkladajú v čase a zvyšujú. Európska centrálna banka (ECB) by mala upustiť od tvorby nekrytých peňazí masívnymi nákupmi vládnych dlhopisov a úvermi komerčným bankám, ktoré do budúcnosti znamenajú výrazné inflačné tlaky. Už dnes sa jej rizikové aktíva a súvaha nafúkli do nebezpečných rozmerov. Ukončiť by sa mal tiež „záchranný“ euroval.
Nemali by sa prijímať ani iné opatrenia posilňujúce centralizáciu Európy: trvalý euroval (ESM), spoločné európske dane, eurobondy a iné kroky k fiškálnej únii a ekonomickej vláde. Môžu priniesť výrazné zvyšovanie inflácie, morálneho hazardu, koncentráciu moci a obmedzovanie slobody a prosperity ľudí.
Alternatívou je prenesenie zodpovednosti primárne na vlády a ich veriteľov a odstraňovanie príčin dlhovej krízy, s pravdepodobne vyššími nákladmi na začiatku, ale s nižšími nákladmi a vyššími prínosmi v dlhodobom horizonte. Odrazom k nim je financovanie vládnych dlhov z privatizácie a riadené bankroty dlhom najviac zasiahnutých krajín.
Týka sa to aj Slovenska
Na odstraňovanie príčin krízy je potrebné realizovať zásadné zmeny vo verejných financiách, v menovom a bankovom systéme a ich privilegovanom vzťahu. Vyrovnané alebo prebytkové rozpočty dosiahnuté bez zvyšovania daní a striktné a vymáhateľné pravidlá rozpočtovej disciplíny sú príkladmi reformy verejných financií. Pozitívne je, že oba návrhy sú v určitej podobe predmetom diskusií na európskej úrovni. To neplatí pre menovú a bankovú oblasť. Cieľom jej reformy by mali byť slobodné a zdravé peniaze, na začiatku zavedením komoditného krytia meny. Dôležité je tiež neumožniť ECB priame alebo nepriame financovanie vládnych dlhov.
Finančným trhom a ratingovým agentúram nestačia deklarácie Angely Merkelovej a ďalších politikov. Očakávajú (a my s nimi), že ratingová sprcha ich zobudí a budú riešiť podstatu problémov, a to zastavením rastu a znižovaním verejných dlhov, vyrovnanými rozpočtami bez zvyšovania daní, úsporami a štrukturálnymi reformami verejných výdavkov. Bytostne sa to týka aj Slovenska. Ak k tomu politici neprikročia, prídu tresty v podobe zvyšujúcich sa úrokov, klesajúcich ratingov a rizika viac alebo menej neriadeného euro(s)pádu a znižovania životnej úrovne obyvateľov.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2012.
